V čase internetu
Autorské práva sa v ére internetu dostali na predtým nečakané rázcestie. Dovtedy mala ochrana tzv. duševného vlastníctva pomerne čitateľné pravidlá.
Ich zmyslom bolo najmä zabezpečenie materiálnej a právnej ochrany ľudí, ktorých pracovný čas sa nedá presne vymedziť, ktorí zväčša vykonávajú tzv. nezávislú činnosť a sú teda nútení samostatne sa starať o sociálne a iné odvody, ktorých príjem je výrazne nepravidelný a nedá sa z neho vyžiť.
Drvivá väčšina duševne pracujúcich ľudí je príkrym opakom autorov komerčných bestsellerov, čo je skutočnosť, ktorá verejnosti často uniká. Autorské práva sa roky okresávajú na minimum, a s totálnou internetovou demokratizáciou sa ich ochrana stala ešte nemožnejšou. Stúpajúce zisky pre digitálny trh znamenajú v praxi znižovanie spoločenského statusu duševne pracujúcich ľudí, čo o. i. nevedie k nárastu vzdelanostnej úrovne, ale, naopak, k jej relativizácii.
Európsky parlament schválil smernicu o autorskom práve, ktorá má posilniť pozíciu autorov, vydavateľov a majiteľov práv. Znamená to okresanie neobmedzenej pôsobnosti predovšetkým pre internetové giganty ako Google alebo sociálne siete. Búri sa však aj časť svetovej verejnosti, ktorá v pokusoch o úpravu vidí „útok na slobodu internetu“.
Lenže ochrana autorských práv nie je žiadny útok na slobodu šírenia informácií ani cenzúra. Je to predovšetkým úcta k duševnému vlastníctvu, ktoré majú v súčasnosti v rukách takmer výlučne internetové giganty, hrubo zneužívajúce svoje monopolné postavenie. Právnou úpravou sa digitálne hospodárstvo EÚ nezrúti. Férovejšie pravidlá a rovnoprávnejšie podmienky pre tvorcov znamenajú aj to, že sa vzdelávací potenciál internetu nakoniec nezmení na deštruktívny opak.