Jarné správy
Veľká noc je v dohľadne, o chvíľu bude Veľký týždeň, ale takto na jar všade sa dejú nejaké veľké veci. Napríklad rozkvitli takmer všetky ovocné stromy v našej záhrade a širokom okolí od nevidím do nevidím. O chvíľu zakvitnú aj trnky, trnková zima sa tomu u nás hovorí, lebo sa vtedy ochladí a studený vietor bude rozfúkavať biely trnkový kvet po modranských kameniciach.
Ešte v apríli hocikedy čert bije babu, to je keď svieti slnko a potom sa rozprší, ale iba slabo, rukávom si obloha slzy utrie a znovu vysvecuje slnko. Trci chvíľa a mrcha čas, vravia starí Modrania, to je to isté, len nikoho nik nebije…
Apríl je dobrý mesiac. Napríklad kvitnú čerešne a ľudia sa môžu pod nimi bozkávať. V máji sa vraj bozkávajú všade, to je mesiac lásky, no v apríli pod čerešňami.
Rozkvitnú i púpavy a z tých sa dá variť med. A vyletia všetky včely. Muchlujú sa v tých kvetoch, chodia si do nich ako do kina. Muchy a pavúky naťahujú v záhrade pavučiny a tie sú takto z jari také pevné a silné, že keď prší, visia na nich dažďové kvapky, akoby sa sušili na šnúrach na bielizeň. Hocikde medzi jazmínom a keriou sa leskne pavučina, z kerie na jazmín, odtiaľ na dulovec, niekde do trávy, hompáľa sa v nej malý pavúk ako na ihrisku.
Byle listov majú v apríli zvláštne tvary, vyrovnávajú sa zo svojej zrolovanosti ako plagáty a hlásia: Je jar a je apríl v plnej paráde. Niektoré sú celé popísané muchami. Všetko vonia. Aj zem, keď sa poleje. Zletia do trávy drozdy a hrdličky hurtovné a dúchajú do nej a krútia hlavami, že no toto!
Najlepšie to majú niektoré stromy. Tečie z nich voňavá miazga a v ich korunách si vijú vtáci hniezda. Dlho do noci nemôžu zaspať, a tak si v tých hniezdach všeličo rozprávajú a duduškajú do noci. Niektoré vtáčiky hovoria zo sna, no to my ľudia nevieme, lebo spíme. A niektoré priletia, posadia sa na konár a kričia tu som, kričia tu som, aby sa vedelo, keby niekde bola nejaká ona…
A ďatle operujú, ťukajú, ale takto na jar tiež preto, aby sa vedelo, že zobák je naostrený a že hniezdo môže byť toť pod pazuchou stromu, sú pripravení založiť si rodinu.
Po zime má kôra stromov žltkasté hrdzavkasté fliačiky a všelijaké nové svieže odtienky. Zelená v záhrade svieti, na listoch sa naťahuje všelijaký hmyzí drobizg. Včely chodia obťažkané so žltými taškami a mušky, mravce, bystrušky z jedného konca záhrady na druhý, pravdaže, že je v tom jarnom bĺkaní poriadok. Aj ropucha na našom gánku nadúva hrdlo, nie teraz nestraší hmyzí drobizg, tentoraz volá kamarátku.
Niektoré stromy sú v apríli ako úplne neznáme druhy. Zelená svieti, zelenkavo-žlté mapky na kôre, celé oblepené dôležitými zelenými jarnými správami a plné vtákov, čo vyvreskujú.
Samá porada to je takto na jar! Úplne nové druhy kvetov nachádzam, zlatone si v ich kalichoch robia hniezda, všetko sa leskne a je celkom iné, nové. Kde som už taký ukričaný strom ako náš orech videla? Jasné, minulý rok, ale ako som na to všetko mohla takto zabudnúť!