Nosné múry štátu
Slováci boli ešte pred storočím vychytenými murármi. Čo na tom, že najmä sezónnymi? Múrať v zime si vyžaduje rovnaký fortieľ ako v lete, a navyše odolnosť proti tme a nečasu. Naši predkovia takto vymúrali Prahu, Pešť a niekoľko ďalších stolíc v regióne. Nemali vysokoškolské stavbárske diplomy, ale určite poznali rozdiel medzi nosnými múrmi a priečkami.
Nájsť dnes na Slovensku murára-fachmana je ako výhra v lotérii. Možno preto muruje každý, kto má päť prstov a šiestu dlaň – tak to aj v štáte vyzerá. Máme odborníkov, ktorí za pomoci kalkulačiek prepočítajú nosnosť múrov, potrebu armatúry, betónu, tehál. Kto však stanoví, kde sú nosné múry samostatného štátu, ktoré netreba oslabovať rizikovými zásahmi? Pretože ak spadne nosný múr, zrútia sa aj priečky.
Nuž a sme pri dileme starej ako svet. Je štátny záujem súhrnom partikulárnych záujmov sociálnych, profesionálnych, vekových, etnických a ďalších skupín obyvateľstva alebo je to čosi, čo vytvára štát a dáva zmysel jeho existencii nad rámec skupín?
Je čoraz zložitejšie nájsť spoločného menovateľa pre štátny záujem. Klasická téza, že musí mať definované územie, obyvateľstvo a suverénnu moc nezávislú od iných, nie je prekonaná, ale už s ňou prakticky nevystačíme. Štát nie je ihrisko, na ktorom jedna spoločenská skupina valcuje druhú, pretože je hrou momentálneho osudu silnejšia.
V deklarácii Slovenskej národnej rady zo 17. júla 1992 sa hovorí: „… aj my si chceme slobodne utvárať formu a spôsob národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta“.
Kedy si máme takéto veci pripomínať, ak nie pri výročí vzniku nášho vlastného štátu.
Súvisiace články
Domáce | pred 10 rokmi | 229
