O zodpovednosti
Premiér Igor Matovič rád hovorí v prvej osobe množného čísla: „Nepokazme si to! Dodržiavajme!“ a podobne. Dá sa rozumieť vyhláseniam vyzývajúcim na zomknutosť spoločnosti, ale tá je veľmi rôznorodá a každý v nej má iné postavenie a zodpovednosť.
Ak ich však časť verejnosti okázalo ignoruje, stávajú sa iba prázdnymi gestami či zastieracími manévrami bezradnosti vlády, prenášaním a zbavovaním sa zodpovednosti.
Veď premiér nedokáže zjednotiť ani svoj mančaft a s ministrom hospodárstva si vymieňajú na verejnosti statusy a vyhlásenia ako tínedžeri. Domýšľajú obaja aktéri, aký dosah môže mať ich egoizmus, neschopnosť v tichosti sa vecne dohodnúť na spoločnom postupe, na súdržnosť spoločnosti a rešpektovanie nariadení autorít?
Je jasné, že pri hľadaní neľahkých riešení sa zhoda hľadá ťažko. Rozhodnúť, ktoré sektory a ktorí ľudia majú byť obmedzení a ktorí nie, nie je jednoduché. Je však ťažko pochopiteľné, prečo majú byť všetky regióny postihnuté rovnakými opatreniami, keď situácia je v nich veľmi rozličná.
Pre mladých ľudí COVID-19 okrem výnimiek nepredstavuje nebezpečnú chorobu a v ich vnímaní sa nelíši od chrípky alebo nachladnutia. V časti z nich potom negatívne formuje aj postoj k zodpovednosti. Keď k tomu pridáme menej osobných skúsenosti, nemôžeme sa čudovať, že ich obavy sú prirodzene potlačené a správanie je ľahkovážnejšie. Zodpovednosť tu znamená aj vzájomné pochopenie a rešpektovanie odlišnosti.
Spolu s Čechmi sme rýchlo nadobudli mylné presvedčenie, že vírus zmizol, sme víťazi, všetko je dovolené. Vírus nastavuje zrkadlo našej mentalite omnoho lepšie ako akákoľvek iná udalosť.
Súvisiace články
Domáce | pred 5 rokmi | 39
Pandemický plán je pripravený. A čo ľudia?
Domáce
|
pred 5 rokmi
|
86
Pribudlo 1 887 nakazených. Čo môže Matovič sprísniť?
Domáce
|
pred 5 rokmi
|
1391
