Lepšia realita?
V ostatnom roku takmer všetci riešime otázky celkovej životnej perspektívy. Zavretí vo svojich príbytkoch, v rámci nových i novších limitov sa snažíme nájsť spôsob, ako zmysluplne tráviť voľný čas. Denný program sa pokúšame zaplniť aktivitami, ktoré nás aspoň na chvíľu odpútajú od ubíjajúceho stereotypu.
Niekto predchádza úzkostiam a temným myšlienkam návratom ku znovuobjavenému čítaniu kníh, ďalší intenzívnym športovaním alebo dlhými prechádzkami v prírode, iní dajme tomu kváskovaním.
Obmedzené možnosti pohybu, deficit komunikácie zoči-voči prebrali k životu zástupné vášne aj kreativitu. Na šťastie, aj z mizerných východísk môžu vzísť neočakávane skvelé výsledky. Potiaľ je to v poriadku.
Druhou stránkou pandemickej mince je však množstvo planého času stráveného na internete, vo virtuálnom priestore. Iste, najmä svet sociálnych sietí môže byť špeciálne v období covidovej krízy pre mnohých spôsobom úniku do lepšej, bezproblémovej reality. Únikom, sebazáchovnou stratégiou prežitia, vytesnením reality. Aj keď vyčítavý hlások v pozadí apeluje na zdravý rozum a mieru, komu nie je ťažké odolávať náhradám za momentálne nedostupné prežitky, pôžitky, zážitky?
Ak sa v súčasnosti spýtate povedzme už desať-, dvanásťročných detí, čím chcú byť, o akom povolaní snívajú, môžete sa spoľahnúť, že minimálne tretina z nich odpovie, že influencerom či influencerkou. A bez zaváhania okamžite uvedú aj to, že „zarobia bez roboty kopu peňazí a budú slávni“. Pripusťme, že len detinsky vzhliadajú k idolom, ktoré zakrátko opustia pre iné, snáď zrelšie a viac nasledovaniahodné vzory. Ale zároveň priznajme, že aj množstvo dospelých by úprimne odpovedalo podobne. Ak by sa ich niekto pýtal a keby sa neostýchali. Veľa to vypovedá o našom vzťahu- nevzťahu ku vzdelaniu, hodnote práce a predovšetkým o tom, že virtuálny svet, sociálne siete nielen deťom zatieňujú realistický úsudok. Chuť prijímať ozajstný život, silu a vôľu postaviť sa mu čelom. Keď dôjde „k stretu“ s reálnym životom, sklamanie u nich potom môže byť o to väčšie.
Skutočnosť nie je instantná, skutočnosť je košatá, mnohoraká a jednoducho ťažká! Vyžaduje boriť sa s každodennými, pramálo fotogenickými problémami, ale poskytuje príležitosť tešiť sa z ozajstných radostí. V reálnom živote nás formujú, usmerňujú aj zacieľujú osobnosti, ktoré si vyberáme, na ktoré sa fixujeme, ku ktorým vzhliadame, pretože nás fascinujú svojou „kontrastnosťou“ voči nám samým. A zároveň hľadáme i nachádzame tých, ktorí nám pripadajú atraktívni naopak preto, že sú s nami súzvuční, podobní, rovnakí.
Tak či onak, práve teraz, v tomto ťažkom období všeobecného ohrozenia treba pevne stáť oboma nohami na zemi a pozorne, kriticky sa zaoberať prítomnosťou. Únik do virtuálneho sveta nás môže kompletne pripraviť o ostražitosť voči tomu, čo reálne žijeme a budeme žiť aj bez vlastného rozhodnutia.
