Akceptovanie parazitov

Neviem, či už je to tak všade, ale v krajine, kde sa pohybujem, vídam všade, kam sa pozriem, imelo. Je to parazit.

Ivan Hoffman, publicista

25.3.2021 16:00

odoberať

zdieľať

Decimuje vegetáciu okolo potokov. Z gaštanovej aleje, ktorá ešte pred desiatimi rokmi na jar krásne zakvitla, je žalostné torzo. Z okna vidím, ako imelu padajú za obeť susedove jablone. A pretože imelo nezastaví plot, rok čo rok chodím po záhrade s rebríkom a odrezávam napadnuté vetvy.

Ak majú pravdu pamätníci, za minulého režimu bola za imelo v sade mastná pokuta. Ruku do ohňa za to nedám, predávam, ako som kúpil. Isté je, že dnes žiaden boj s parazitmi nevidno a nejde iba o imelo. Medzi akceptované parazity patria v liberálnych demokraciách rôzni finanční špekulanti, autorizovaní úžerníci alebo obchodné reťazce. Parazity sa síce dušujú, že v ich záujme je symbióza s hostiteľom, ale dôsledky tej symbiózy sú rovnaké, ako symbióza imela s jabloňou.

O moci, ktorou disponujú obchodné reťazce, môžu politici iba snívať. Reťazce rozhodujú súčasne o cenách, za ktoré sú ochotné nakupovať od poľnohospodárov a potravinárov, i o cenách pre spotrebiteľa. A keďže majú obchodné reťazce v európskych krajinách bežne 80-percentný i vyšší podiel na trhu s potravinami, ich politika voči lokálnym producentom je likvidačná.

Fungovanie reťazcov nie je žiadnym tajomstvom. Zákazník nerozhoduje o ponuke, pretože drobný lokálny producent sa na regály reťazcov nemá šancu dostať. Nedokáže konkurovať vysoko dotovaným prebytkom zo zahraničia. Podľa českého europoslanca Ivana Davida utlmuje EÚ poľnohospodárstvo v celej Európe pod zámienkou, že škodí životnému prostrediu, práve v záujme korporácií, pre ktoré sú výhodnejšie dovozy z Ázie, Južnej Ameriky, ale i z Ukrajiny, nie však „od tamojších roľníkov, ale od korporácií pôsobiacich na gigantických rozlohách za podmienok ako v kolónii“.

Pre obchodné reťazce je alfou a omegou zisk. V podmienkach faktického monopolu sa nároky na kvalitu odvíjajú od testovania, čo spotrebiteľovi stačí, respektíve, čo ešte znesie. Preto všetky tie separáty, konzervanty, farbivá, zahusťovadlá, pesticídy, hormóny a antibiotiká, pred ktorými v globalizovanom svete ovládanom nikým nevolenými manažérmi niet úniku.

Dôvod, prečo sa ponúka pripodobnenie obchodných reťazcov k imelu, nie je iba ten, že imelo, ak mu to sadár dovolí, vysáva z jablone vodu dovtedy, kým ju celkom nevysuší. Šikovný parazit sa vie schovať za profesionálny marketing, vylepšuje si imidž reklamou a občas čosi verejnoprospešné zasponzoruje. Pripomína to pozlátené imelo, ktoré sa vešia na Vianoce do priestoru, aby sme sa pod ním bozkávali. Traduje sa, že imelo prináša do domu šťastie, odvahu, lásku a plodnosť.

Za obchodné reťazce, tieto vymódené parazity, ktoré vysávajú lokálnu ekonomiku, berú ľuďom prácu a neprospievajú zdraviu, vďačíme globalizácii. Globálnemu honu za ziskom. Viac než dvadsiatim krajinám sveta hrozí hladomor. Uvádza to čerstvá správa OSN. V tej sa síce uvádza, že za hlad môžu „vojny, extrémy počasia či COVID-19“, ale to sú tiež iba dôsledky honby za ziskom.

Témy: GMO neoliberálna ideológia globálny kapitalizmus lokálne poľnohospodárstvo