Pandemická mozaika
Podľa rakúskeho premiéra Sebastiana Kurza prišiel v rámci boja s pandémiou rad najmä na osobnú zodpovednosť. Štát už nemá čas ani nervy bojovať s antivaxermi, čo oni tak či onak vnímajú len ako kontrolu či sprisahanie všetkých možných príšer predsudkov nie takej dávnej minulosti.
Kto sa chce dať zaočkovať, nech sa dá, kto nie, prosím, nech si ochorie a trebárs i otrčí kopytá. V liberálnej demokracii, dodáva Kurz, má jednotlivec právo konať nerozumne, nech sa hoci aj zadusí desiatimi rezňami denne.
Myšlienky, ktoré by iste trafili nejednu strunu zúčastneným na sobotňajších protestoch „proti očkovaniu a zotročovaniu“ pred Úradom vlády SR v Bratislave. Háčik tkvie azda len v tom, že jeho účastníci zrejme väčšinovo neboli žiadni vyznávači „liberálnej demokracie“ a pokiaľ ide o „osobnú zodpovednosť“, to je skôr koncept ľavicového anarchizmu, ktorý predovšetkým svojím osobným vkladom prispieva k blahu čo najširšej spoločnosti. Nezdá sa, že by prívrženci kotlebovcov – Ľudová strana Naše Slovensko, Hlas – SD či rečníci, ktorých slová boli silnejšie než ich obsah, túžili po jednom či po druhom. Asi podobne, ako voliči Igora Matoviča netúžili po vykonávaní jeho aktivizmu v praxi. Napriek tomu stoja zvláštne myšlienkové fúzie o tom, že nechceme byť poskokmi EÚ na jednej strane a o očkovacom fašizme túžiacom zabiť naše deti na strane druhej, viac za pozornosť ako za výsmech.
Ukazuje sa, že liberálna demokracia, v ktorej má (nie len) podľa Kurza človek právo správať sa podobne nerozumne ako človek spájajúci osobné zúfalstvo s konšpiračnými teóriami, sa dostala do slepej uličky. Rozbitie lokálnych – regionálnych a národných – ekonomík v mene konceptu slobody na základe nadnárodných princípov, nevedie ani k väčšej slobode, ani k väčšej spokojnosti a ani k lepšej vzdelanosti či schopnosti vyhodnocovať zložité fungovanie sveta. A pandemická situácia len zvýraznila, aké je to nebezpečné, keď si mozaiku toho zložitého sveta začne každý skladať po svojom.