Nepriatelia sami sebe
Predstavitelia ODS, KDU-ČSL, TOP 09, Pirátov a Starostov včera v Prahe podpísali dohodu o vládnej spolupráci. Hoci Miloš Zeman v piatok v rozhovore pre rádio Frekvence 1 iste mnohých prekvapil, keď vyhlásil, že „teraz je najmä dôležité vymenovať Petra Fialu za premiéra“, nová koalícia ešte ani zďaleka nemá vyhrané.
Prezident síce prisľúbil, že urobí všetko pre to, „aby táto vláda vznikla čo najrýchlejšie“ a dokonca polichotil ODS, že jej program považuje za „sympatický“. Očakávať, že všetko pôjde hladko a v medziach ústavnosti by však bolo veľmi naivné. Zeman ako starý lišiak nepochybne využije všetky prostriedky, ako ísť na hranu ústavy a vymenovanie vlády ešte nejako skomplikuje. Vzhľadom na to, že post ministra zahraničia by mal pripadnúť Pirátom, ktorých Zeman nemá veľmi v láske, je dosť možné, že bude robiť obštrukcie.
Napokon Zeman mal vždy vlastnú predstavu o politike a aj ju vehementne presadzoval. A neváhal pritom konať mimo rámca bežných ústavných zvyklostí. Pokiaľ bude zdravotne v poriadku, vôbec by neprekvapilo, keby sa napokon pokúsil do premiérskeho kresla dosadiť Babiša.
Problémy novej vláde však nemusí robiť len Miloš Zeman. V skutočnosti najväčším nepriateľom si môžu byť jej predstavitelia navzájom. Tento päťzáprah drží pohromade najmä spoločný nepriateľ – Andrej Babiš. Značne to pripomína situáciu na Slovensku v rokoch 2010 a 2020 – všetci proti Ficovi. V oboch prípadoch pravicový „zlepenec“ nedokázal nájsť spoločnú reč prakticky v ničom. Radičovej vláda sa rozpadla po roku a pol a dnešný Hegerov kabinet je ukážkovým príkladom, ako sa to v politike robiť nemá. Disharmónia zaznieva takmer pri každom reformnom opatrení, ktoré si vláda zaumienila presadiť.
Mať len spoločného nepriateľa nestačí. Pokiaľ päťkoalícia nebude schopná dosiahnuť kompromis, čoskoro môže ísť v šľapajach slovenskej pravice.