Vraj nedorozumenie...
Od jari sa zástupcovia vysokých škôl a študenti rozprávajú s ministerstvom školstva o tom, ako by sa univerzity mali zmeniť. Ako by mal štát, pedagógovia, študenti dosiahnuť, aby aj slovenské školstvo malo vo svete lepší cveng.
Výsledkom je zjednotená akademická obec, ktorá hovorí návrhom ministerstva „nie“. A prekvapený minister školstva Branislav Gröhling zo strany, ktorá o sebe tvrdí, že je najreformnejšia, sa tvári, že nerozumie. Aj premiér Eduard Heger zo strany, ktorá o sebe tvrdí, že je najtransparentnejšia, svojho podriadeného ministra obhajuje slovami, že ide o nedorozumenie.
Je nedorozumením hovoriť o akademickej slobode? O nezávislosti škôl od politickej moci? Heger s Gröhlingom hovoria o podpore akademickej slobody smerom ku kvalitnému výskumu, k tvorivosti. No presne o tom hovoria aj nahnevaní akademici a študenti. Nedorozumenie sa točí okolo moci, ktorú si chce ministerstvo nenápadne, ale o to násilnejšie uzurpovať.
Vzdelanie je to, čo nikdy nikto inému nezoberie. Naozajstné a kvalitné vzdelanie. A sloboda hľadať a pátrať, zažívať dobrodružstvo, každý deň spoznať alebo naučiť sa niečo nové. To dáva zmysel životu. Istý vnútorný nepokoj, ktorý nás všetkých ženie vpred. Nie rozmýšľanie nad tým, ako sa zapáčiť niekomu v správnej rade univerzity, aby bol minister spokojný. Hoci aj tento, ktorý na jednej strane hovorí o solidarite, o slobode, o kritickom myslení, ale na druhej strane sa ho snaží zatrhnúť.
Hovoriť o deťoch ako o budúcnosti je otrepané, také „socíkovské““. Ale bez slobody myslenia deti na Slovensku neuvidia budúcnosť. Je správne nútiť školy, aby boli lepšie. A pokojne aj verejne kontrolovať, či sa zlepšujú. Keď si však minister nechá otvorené dvierka, aby mohol škole pritiahnuť opraty, to je priam zbabelé.
Súvisiace články
Domáce | pred 4 rokmi | 70
Gröhling nahneval univerzity: Máme ísť do ulíc?
Domáce
|
pred 4 rokmi
|
72
