Parlamentná stoka
Krik, pískanie, oblievanie vodou a poslanci bez respirátorov – niečo také slovenský parlament ešte nezažil. Mimoriadna schôdza Národnej rady SR, na ktorej sa malo rokovať o obrannej zmluve s USA, sa v utorok zmenila na jednu obrovskú stoku.
Zľava poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) a poslanci Andrej Medvecký, Peter Krupa (obaja ĽSNS), Miroslav Žiak (SaS) a Marek Kotleba a Stanislav Mizík (obaja ĽSNS) počas rokovania mimoriadnej schôdze k dohode s USA.
Pre piskot kotlebovcov nemohol v rozprave vystúpiť ani Robert Fico. Schôdza musela byť niekoľkokrát prerušená a hrozilo, že predseda NR SR Boris Kollár rozpravu napokon ukončí.
Namieste je otázka, kto za vzniknutú situáciu nesie vinu.
Keď líder Smeru obviňoval ministra obrany Jaroslava Naďa, že za atmosféru v sále môže on a vládna koalícia, bolo to z jeho strany nesmierne pokrytecké. Pretože sú to práve predstavitelia Smeru, ktorí sa z obrannej zmluvy snažia vytĺkať politický kapitál. Zo záležitosti, ktorú by za normálnych okolností podporili, teraz vyrobili strašiaka.
Navyše, Smer chcel aklamatívne hlasovanie – aby vraj ľudia videli, kto za zmluvu bude hlasovať a ich tváre potom mohli dať na bilbordy. Idúc v šľapajach Vladimíra Mečiara, ktorý prstom ukazoval na tých, čo nehlasovali za Ústavu SR, takto vlastne Blanár a spol. nabádajú ľudí na verejný lynč. Si za zmluvu? Tak si nepriateľ a zapredanec podkopávajúci našu suverenitu! Chýbali už azda iba slová o triednom nepriateľovi a atmosféra 50. rokov by bola dokonalá.
Podobné útoky zvyšujú už aj tak napätú atmosféru a nemožno sa potom čudovať, že poslanci nie sú schopní normálne komunikovať.
Maslo na hlave má však aj koalícia. Napriek tomu, že poslanci nesúhlasia s názormi generálneho prokurátora Maroša Žilinku, bolo chybou, že ho nenechali na schôdzi prehovoriť. Napokon jeho prejav prečítal aj tak Blanár, takže to bolo úplne jedno…
Rovnako smiešne vyznela výzva Borisa Kollára: „Urobte si poriadok v opozícii, pán Fico!“ Boli to však kotlebovci, čo pískali, a nie smeráci, a poriadok mal urobiť šéf parlamentu.
Kde je vôľa, tam je aj cesta, lenže tu sa hľadajú zámienky, ako spoločnú reč nenájsť. To neveští nič dobré.
