Solidarita Titanicu
Sebestačnosť je dôležitý pocit. Môcť rozhodovať o sebe je základom prežívania dôstojnosti. Čím sme starší, tým je pre nás možnosť nebyť odkázaný zásadnejšia a úzkostlivejšie chránená. Vlastný príjem, dostačujúca výška dôchodku má pre túto možnosť kľúčový význam.
Jednota dôchodcov na Slovensku chce zabrániť návratu situácie, ktorú zažívali starí rodičia dnešných seniorov. Návratu neistoty a biedenia. Situácia mala vtedy formálne inú podobu, ale podobné existenčné ťažkosti. Po druhej svetovej vojne bola u nás väčšina seniorov bez dôchodkového krytia. Zákon o sociálnom poistení (1948) zaviedol síce sociálny dôchodok aj pre nepoistených občanov starších ako 65 rokov, no ten nebol zákonným nárokom. Bol len možnosťou, o ktorej rozhodol príslušný úradník. V jeho moci bolo určiť aj výšku dávky a aj žiadosť zamietnuť.
Chýbajúci ohľad na životné potreby seniora vtedy stelesňovala ľubovôľa úradníka, dnes nevypočítateľnosť vlády. Jej finančný lodivod sa raz kloní k historicky nebývalej citlivosti a inokedy hlucho obchádza kolabujúci pedagogický či zdravotnícky sektor. A tiež opakujúce sa volania seniorských organizácií po úprave dôchodkov. Koncom júla sa preto Jednota rozhodla získať podporu verejnosti pre petíciu na presadenie pomoci štátu všetkým seniorom. Pre seniorov chcú dôstojnosť a solidaritu, nie charitu.
Časť petičných požiadaviek bezpochyby smeruje k podpore všetkých seniorov. Schválenie nulových doplatkov na všetky lieky by zrejme pomohlo každému. Požiadavka rozmraziť minimálne starobné dôchodky je v čase extrémneho zdražovania volaním po solidarite, ktoré by malo byť vypočuté. Nie je to žiadna „ľudovodemokratická“ dávka určená každému. Je tvrdo podmienená minimálne tromi dekádami zamestnania.
Požiadavka percentuálnej valorizácie namiesto valorizácie o pevnú sumu už solidárnym počinom nie je. Z percentuálnej valorizácie viac získavajú dôchodcovia s vyšším dôchodkom. Ten im zaistili vyššie príjmy počas pracovného života a dôchodkové reformy, ktoré väčšmi zdôraznili princíp zásluhovosti. Doživotné vyzdvihovanie zásluhovosti meranej výškou platu ubližuje ľuďom, ktorí desaťročia pracovali za nízke mzdy v prepotrebných oblastiach ako školstvo či zdravotníctvo. Môžeme sa pozrieť bývalým učiteľkám zo škôlky či zdravotným sestrám do očí a tvrdiť, že percentuálna valorizácia je k nim spravodlivá? A je vôbec správne zohľadňovať niekdajšiu zásluhovosť v prípade udalostí typu prírodnej katastrofy? Veď je to spravodlivosť podľa logiky záchranných člnov na Titanicu, ktoré postačovali len pre cestujúcich prvých tried.
Zdražovanie postihuje seniorov podobne. Často sú susedmi v tom istom panelovom dome s bytmi rovnakých rozmerov. Ten s vyšším dôchodkom nespotrebuje viac a nepotrebuje ani viac vyhrievať byt ako ten s nízkym dôchodkom. Dôraz na solidaritu a dôstojnosť pre všetkých by bol vierohodnejší, ak by predstavenstvo Jednoty požadovalo valorizáciu pevnou sumou a v pevnej sume aj 14. dôchodok. Starosť o dôstojnosť všetkých by ju šľachtila väčšmi ako oháňanie sa nadmieru ohybnou palicou zásluhovosti.
