Vojna pomníkov
Na Slovensku pobieha potichu vojna pomníkov. Verejnosť sa o nej dozvedá iba sporadicky. Pred azda desiatimi rokmi postavili v niekoľkých mestách na južnom Slovensku pomník vtáka turula. V Kráľovskom Chlmci na podstavec ešte vytesali zmienku o dobytí vlasti (honfoglalas). V Komárne trval spor o postavenie pomníka sv. Cyrila a Metoda asi 15 rokov.
V septembri sa spor konečne skončil a stavebný úrad mesta Komárna vydal kolaudačné rozhodnutie na súsošie sv. Cyrila a Metoda upevnené na priečelí domu Matice slovenskej v Komárne.
Spočiatku bolo sporné, či na postavenie pomníka je potrebné stavebné povolenie, alebo stačí ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu. Stavebný úrad však rozhodol, že na postavenie súsošia je potrebné stavebné rozhodnutie. Matica slovenská rozhodnutie stavebného úradu prijala a postupne zadovážila všetky potrebné doklady pre vydanie stavebného povolenia. Len na porovnanie, pomník turula v Kráľovskom Chlmci stojí bez stavebného povolenia.
Požadovanie stavebného povolenia na postavenia akéhokoľvek pomníka, hoci aj malého, je správne. Krajský súd v Trnave vyniesol rozsudok ešte v roku¤1997, v ktorom sa hovorí, že na postavenie každého pomníka je potrebné stavebné povolenie. Uvažovanie súdu je správne. Odhliadnuc od rýdzo stavebných dôvodov, rozhodujúce sú dôvody spoločensko-politické. Pomník už svojou povahou apeluje na city obyvateľov. Veľmi často pomníky oslavujú postavy alebo udalosti z minulosti, ktoré sú sporné.
Takéto pomníky môžu byť zdrojom občianskych sporov aj v prítomnosti. Pripomeňme si mediálne diskusie okolo pomníka turula alebo na druhej strane súsošia sv. Cyrila a Metoda, ale povedzme aj pomníka Ladislava Košúta v Rožňave. Vybavovanie stavebného povolenia na postavenie pomníka umožňuje dôkladnejšie posúdenie všetkých aspektov budúceho pomníka a umožňuje úradom zaujať vo veci stanovisko. Trvá to, samozrejme, dlhšie, ale je to zároveň záruka, že nebude postavený pomník, ktorý bude výtvarne alebo technicky nevhodný, alebo ktorý bude nevhodný ideovo.
Pomníky, ktoré by v noci jedna alebo druhá strana hanlivo nasprejovala, neplnia funkciu pomníka. Ak by miestna samospráva v
niektorom prípade nechcela vydať stavebné povolenie na pomník, pomocou mimoriadnych opravných prostriedkov možno vec „vyhnať“ až na ministerstvo vnútra. Samozrejme, je to zdĺhavý proces. Koalícia ho chce skrátiť a navrhuje zmenu zákona, aby aspoň v niektorých prípadoch bolo možné postaviť pomník bez stavebného povolenia. Je to na pohľad efektný návrh, ale mier medzi občanmi skôr poškodí. Menšina v obci alebo meste (aj tá slovenská) si bude môcť síce skôr postaviť pomník, ktorý vyjadrí jej pohľad na udalosti alebo ľudí, ale väčšina bude pokladať pomník za svoju urážku a bude len čakať na príležitosť, aby to mohla dať najavo. Vzťahy medzi väčšinou a menšinou v obci alebo v meste to iba zaťaží. Vybavovanie stavebného povolenia už svojou dĺžkou konania ochladí vášne a dáva najlepšiu záruku, že pomník je skutočne dobrý a ideovo vhodný.
Nech sú nám poučením osudy pomníkov, ktoré v našich mestách boli a už nie sú. Urobme pri stavbe pomníkov všetko, aby stáli na svojom mieste čo najdlhšie. Tak vyjadríme úctu k svojim dejinám aj prítomnosti.