Plyn? Putin, Putin...
Moskva ukázala Kyjevu na jeho príklade, ako sa dá padnúť na kolená. Tvrdý dopad s mizernými chráničmi. Rusko dotlačilo Ukrajinu, aby platila za plyn európske ceny, pričom Vladimir Putin stlmil bolesť Julie Tymošenkovej dvadsaťpercentnou zľavou na tohtoročné dodávky modrého paliva.
Ruský medveď dokázal, že keď sa zahryzne do koristi, z tlamy sa mu ľahko nevytrhne. Kyjev spočiatku tvrdil, že pristúpi nanajvýš zhruba na 220 dolárov za tisíc kubíkov, ale cena, s ktorou premiérka Tymošenková odlietala domov, je viac ako dvojnásobok ukrajinskej predstavy. Putinova garda vyšla z plynovej vojny víťazne – aj finančne, aj politicky.
Gazprom nemusí smútiť, keď sa ponosuje, že plynová blokáda ho zatiaľ stála najmenej miliardu dolárov. Stratu mu pekne vykryje zvýšená cena pre Ukrajincov. Plesať môže aj ruská štátna kasa, lebo počas finančnej krízy sú rozpočtové príjmy od Gazpromu o to cennejšie.
Rusko si istotne uvedomuje, že ako dodávateľ stratilo veľký kus spoľahlivosti a dôveryhodnosti, ale jeden dojem v zahraničí môže byť pre Moskvu neveľmi ťaživý, keď si spočíta, čo získala. (Koniec koncov nové trasy plynovodov sa nedajú postaviť rýchlo ako detská stavebnica a to premiér Putin o energeticky závislých štátoch dobre vie.) Politicky na ukrajinskom príklade Putin ukázal krajinám, ktoré Rusko považuje za sféry svojho vplyvu, čo ich môže čakať, ak sa v zahraničnom smerovaní nebudú správať podľa predstáv Moskvy. Zrátané s augustovým Gruzínskom, Putin predviedol silu svojho štátu, ako sa mu to nepodarilo ani vtedy, keď úradoval v Kremli.
Ruský premiér zo svojho pohľadu dobre kalkuloval, keď jeho krajina začínala vyostrovať plynovú krízu najprv iba v slovnej podobe. Vo finále síce Rusku patrí spomenuté označenie nespoľahlivý obchodný partner, Ukrajina však vyznela ako babrák. A s veľkými následkami. V decembri 2008 sa prezident Viktor Juščenko chválil, že Kyjev pravdepodobne ,,špičkovo" pripravenú prístupovú zmluvu s Európskou úniou podpíše už v roku 2009. Teraz zrejme môže porovnávať na váhach, či je väčšia neochota ponáhľať sa prijať tento dokument v Bruseli, alebo v tom-ktorom členskom štáte EÚ. Pochybovať môže aj NATO a tak Putin musí byť veľmi spokojný.
Jedna otázka znie, či Tymošenková u ruského premiéra vyjednala niečo iba pre seba. V januári 2010 budú prezidentské voľby a rada by Juščenka vystriedala. Má povesť, že na ceste k moci by sa dokázala spolčiť s kýmkoľvek. Samozrejme, že to musí byť výmenný kšeft. Tvrdých 450 dolárov za tisíc kubíkov plynu od 1. januára 2010 by možno ruská strana koncom tohto roka mohla prehodnotiť, alebo predĺžiť aspoň zľavu – podľa toho, ako sa Tymošenková bude správať.
Je zaujímavé, že v plynovej vojne bolo v Rusku najviac vidieť Putina. Patrí mu doma stále hlavné slovo a Dmitrij Medvedev sa ukazuje skôr ako prezident na diaľkové ovládanie svojho premiéra.