Živý experiment s ľudstvom
Šéf Americkej centrálnej banky priznal v jednom rozhovore, že krízu dlho podceňovali a príliš neskoro začali s nadštandardnými opatreniami, ktoré sme opísali v minulom článku tohto seriálu. A preto už nie je možné zabrániť prechodu finančnej krízy na hospodársku, ale teraz už ide "len" o to, dostať sa z hospodárskej krízy relatívne rýchlo von.
Od Americkej centrálnej banky a pár iných centrálnych bánk existuje silná deklarácia, že budú robiť všetko, čo je potrebné na prekonanie tejto superkrízy. Problémom je, že kríza je veľmi nezvyčajná a má silnú dynamiku, a preto je ťažko odhadovateľné, aké silné majú byť priame opatrenia centrálnych bánk. Pritom centrálna banka musí byť opatrná, pretože ak by to so svojou protikrízovou aktivitou preháňala, mohol by následne vzniknúť inflačný problém. V Amerike a vo veľa iných krajinách však teraz prevláda názor, že toto inflačné riziko je výraznejšie menej vážne ako riziko, že kríza bude ešte oveľa horšia, keď centrálne banky nebudú dostatočne aktívne bojovať proti poklesu odbytu. Pre tento postoj Americkej centrálnej banky je isté, že kríza nebude taká hlboká a nebude trvať tak dlho ako veľká hospodárska kríza v 30. rokoch.
Tisíce miliárd dolárov pôjdu extra do obehu
Tento prístup je potrebný, ak nechceme dlho zostať v superkríze (depresia). Ale v istom zmysle je to živý experiment s obyvateľstvom. Bude zaujímavé pozorovať, čo tento zvýšený objem peňazí spôsobí po prekonaní krízy, keď sa tvorba peňazí cez bankový systém a rýchlosť otáčania opäť normalizuje. Potom budú musieť centrálne banky zasa obmedziť množstvo peňazí v obehu. To je síce možné, ale bude to vyžadovať zase nadštandardné opatrenia.
Hlavný problém vo svete je však teraz, že Európska centrálna banka zatiaľ v tejto kríze nie je taká aktívna, ako by bolo potrebné na jej prekonanie. Od začiatku krízy Európska centrálna banka celý vývoj nesprávne posudzovala. Keď Americká centrálna banka od leta 2007 do leta 2008 sedemkrát znížila úroky, Európska centrálna banka ich neznížila ani raz, dokonca v júli ich zvýšila a boli komentáre v duchu, že celá kríza je obmedzená na Ameriku a Európy sa netýka. Dodnes hlavní reprezentanti Európskej centrálnej banky tvrdia, že nie je dostatočný dôvod na to, aby robila to isté ako Americká centrálna banka a zvýšila priamo objem peňazí v obehu.
Nakoniec aj Európska centrálna banka zmení svoju politiku a začne priamo brániť ďalšiemu poklesu, ale škoda je, že vznikne zbytočne veľa miliónov nezamestnaných predtým, než to urobí.
Toto pomalé správanie Európskej centrálnej banky súvisí aj s jej personálnym obsadením na čele. O menovej politike rozhoduje najmä 16 guvernérov národných bánk členských krajín EÚ, ktoré prijali euro (od 1. 1. 2009 aj guvernér Národnej banky Slovenska). Guvernéri národných bánk mnohých krajín nie sú špecialisti na takéto nezvyčajné situácie. Sú to funkcionári, ktorí tam boli dosadení na základe dohôd politických strán.
Veľmi by tiež pomohlo, ak by vznikla konečne kritika verejnosti za zlyhanie Európskej centrálnej banky. V niektorých krajinách aj existuje. Napríklad v britskom ekonomickom denníku Financial Times bolo už 12. 1. 2009 písané, že Európska centrálna banka "sa hrá s ohňom“ – čo má vyjadriť, že svojou neaktívnosťou zbytočne riskuje katastrofu.
Na budúci utorok si prečítate, čo môže Slovensko – okrem potrebnej kritiky Európskej centrálnej banky – urobiť proti kríze.