O pirátstve štátnom a súkromnom
Keď médiá po prvýkrát po rokoch spomenuli moderných pirátov, bola to informačná bomba. Aktivity bukanierov - predovšetkým pri brehoch Somálska - oznámili masovokomunikačné prostriedky väčšinou veľmi trhovo a niekedy aj trhovnícky.
Prečo nie, divácka atraktivita jarmočnej piesne je zaručená: obsahuje násilie, bohatý lup a výkupné za zajaté koráby, divochov i tajomstvo diaľav. Skrátka povrchnosť dvojminútovej relácie postavenej tak trochu na sláve Ostrova pokladov či Pirátov z Karibiku. Plytkosť niekedy veľmi kanibalských médií, ktorá je v príkrom rozpore s obligátnou, ale lživou vetou na konci verejnoprávnej relácie – "Počuli ste všetko podstatné“.
Pirátstvo našich dní, samozrejme, nemá mnoho spoločného s rekvizitami knižiek o Johnovi Silverovi, teda žiadne skrížené hnáty s lebkou na čiernom podklade, ale rýchle člny, elektronika a automatické zbrane či raketomety. Ani oblasti pôsobenia sa príliš nekryjú so starými legendami o prístavoch na Jamajke a Cypre, hoci napríklad na Bahamách žije finančník Kožený, alias „Pirát z Prahy“. Eldoráda námorných lotrov nájdeme skôr v členitom súostroví Indonézie, okolo indického subkontinentu, pri pobreží Somálska.
Tieto udalosti, akokoľvek to pôsobí neuveriteľne, dotýkajú sa aj Stredoeurópanov vrátane slovenských patriotov. Žijeme v prepojenom prostredí, scelenom natoľko, že skutočne všetko so všetkým súvisí. Takže módny záujem Číňanov napríklad o kravské mlieko, aby sa podobali blahobytným Američanom, spôsobí v Európe vzostup jeho hodnoty.
Pekinský hlad po energii a surovinách má zas hlboký dosah na politiku ázijskej mocnosti v Afrike, čo pripomína starý kontinent. Ale za starých čias, keď praktikoval kolonializmus. Najľudnatejšia krajina globalizovanej planéty vyhľadáva prednostne chudobné štáty s veľmi pochybnými, diktátorskými režimami, ktorým garantuje „ochranu“.
Ľudské nešťastie využili pri Africkom rohu, tam, kde leží Somálsko, aj firmy obchodujúce s jedovatými odpadmi a bezohľadní veľkorybári. Pozadu nezostali miestni súkromníci, dobre organizovaní piráti. Dlhoročná miestna vojna, ktorú sprevádzal hladomor, oslabila ústrednú vládu v Mogadišu a jednotliví poľní velitelia na čele súkromných armád nebránia, ba podporujú organizovaný zločin. Za tučný profit.
Najlogickejšia je pre nich blahosklonnosť ku kaperstvu, prepadávaniu vytypovaných civilných lodí. Vrátane plavidiel, ktoré dovážajú ťažké zbrane. Špeciálne v čase všeobecnej hospodárskej krízy sa stáva podobné "podnikanie“ veľkou nepríjemnosťou, ktorú chvália teroristi z Al-Kajdá, ale nie okradnutí obchodníci, zadlžené poisťovacie spoločnosti a nakoniec – zvýšenou cenou strápení zákazníci tisíce míľ ďaleko.