Švejk a slovenský Hamlet
Za posledný týždeň si česká armáda vytrpela kusisko hanby. Aj zo Slovenska sa ozývali posmešky a úškrny na ich adresu. Poznajúc pomery v slovenskej armáde, by však ľudia mali skôr Čechom závidieť a byť radšej ticho.
Najprv sa prevalilo, že veliteľ českej elitnej bojovej jednotky (!!!) odmietol priamo v boji rozkaz nadriadených Britov a svojich vojakov stiahol z bojiska, lebo akcia sa mu zdala „príliš nebezpečná“. Ani Švejk by to nevyargumentoval lepšie. Potom sa ukázalo, že ostreľovači z tej istej jednotky si plánovali vlastné bojové akcie, aby si mohli za každého zastreleného talibanca urobiť zárez na pažbe.
Otázka je skôr, či sa možno čudovať vojakom špeciálne vycvičeným na zabíjanie (špeciálne jednotky v Afganistane totiž nie sú dopraváci), sa pre neschopných veliteľov nemohli dostať ani len z tábora, kým ich britskí a americkí rovnocenní kolegovia striedali jednu misiu za druhou. Urobiť si zárez za nevinného civilistu je zverstvo, ale na rovinu – vojaci sú v Afganistane aj na zabíjanie.
Briti sa nakoniec „bojazlivých“ Čechov elegantne zbavili a elitných bojovníkov degradovali na vrátnikov. Prípadne strážili diplomatov v táboroch. Slovenským vojakom by sa podobné poníženie nemohlo stať. Oni totiž už vrátnikmi sú na holandskej základni, oficiálne sú to však špeciálne vycvičené jednotky na úrovni Ramba a Schwarzeneggera dokopy.
Pritom slovenský najlepší pluk špeciálneho nasadenia zo Žiliny nikdy nebol v poriadnej zahraničnej misii. Nikdy sa totiž nenašli peniaze na ich výstroj a výzbroj. Aj špeciálne vysielačky Harris im darovali Američania.
Slovenskí vojaci môžu českým kolegom závidieť, že sa v ich radoch našli odvážlivci a povedali na rovinu: „Kráľ je nahý a veliteľ je idiot!“ Lenivý a neschopný radový vojak nie je taká veľká hrozba ako idiot veliteľ. Nehovoriac o generáloch.
Armády v postkomunistických krajinách nie sú schopné sa ani po dvadsiatich rokoch reformovať zvnútra samy, hoci v to najmä generáli veria. Potrebujú najmenej impulz zvonku. Po ňom volajú českí vojaci, ktorých sklamali vlastní velitelia. Česká armáda má tak príležitosť vyrezať škodlivý vred.
V slovenskej armáde sa za snahu zlepšiť oceňuje vyhodením. Keď boli poslanci parlamentu na návšteve Afganistanu, pýtali sa vojakov na uniformy, či sú v poriadku. Vojaci pravdivo odpovedali, že sa do púšte nehodia. Generalita ich za to disciplinárne stíhala. Taká je slovenská armáda – teda jej velitelia.
Tí, čo vidia chorý systém, jednoducho v rámci letnej reorganizácie prídu o miesto. Politika zastrašovania a kamarátskych kšeftov medzi komunistickými dôstojníkmi zostanú aj naďalej. V armáde je nálada ako v budovateľských 50. alebo normalizačných 70. rokoch. Ticho lieči a zabezpečuje miesto. Povedať na rovinu, že nakupovať napríklad nepoužiteľné izraelské vysielačky bez bezpečnostných certifikátov za miliardy korún je hlúposť, sa neodváži ani najvyšší generál.
Navyše reorganizácia v armáde je taká chaotická, že v podstate sa nič neušetrí. Na jedného výkonného vojaka bude po reforme pripadať až 1,5 veliteľa. Inak povedané, traja dôstojníci budú riadiť dvoch vojakov. Premiér Robert Fico mal možno aj pravdu, že jednu miliardu eur ročne si ministerstvo obrany a generálny štáb ani nezaslúžia.
Niečo je zhnité v armáde českej. Slovenská je však prehnitá celá.