Čo sa minulo, už sa neušetrí
Ministerstvo financií tvrdí, že príjmy verejnej správy sa dajú zhodnotiť až pri dostatočnej miere poznania makroekonomických ukazovateľov. Nevediac, aký bude pokles HDP, naozaj ťažko sa predpovedá napríklad výber DPH, keďže jej objem značne závisí aj od ekonomickej aktivity. Štátny tajomník František Palko sa pýta: "Ako sa dá urobiť vážne rozhodnutie v oblasti fiškálnej politiky vrátane aktualizácie deficitu verejných financií bez toho, aby sme poznali aspoň skutočnosť za prvý polrok tohto roku?"
Stačí chcieť. České ministerstvo financií napríklad pravidelne zverejňuje prognózy na štvrťročnej báze. Aprílová prognóza deficitu tam dramaticky vzrástla z januárových 75 miliárd Kč na 167 miliárd. Nevyhnutnú neistotu v predpovediach českí prognostici zahŕňajú v scenároch možného vývoja. Prečo to nie je možné na Slovensku?
Od poslednej daňovej prognózy už uplynuli takmer tri mesiace a je známy výber daní za prvý štvrťrok. Ministerstvo zrejme týmito údajmi disponuje a vláda ich hodnoty aj pozná. Nechce sa mi teda veriť, že nevšímavosť vlády k pravidelne sa znižujúcim odhadom iných inštitúcií, k polovičnému výberu DPH či k poklesu ekonomickej produkcie by bola taká veľká. Aj preto je udivujúce, že ministerstvo predložilo na posledné rokovanie vlády materiál o vplyvoch krízy s neaktuálnymi, takmer tri mesiace starými údajmi, pripravený pravdepodobne z čírej povinnosti oficiálne naplniť uznesenie vlády a neoficiálne naďalej udržiavať verejnosť v pocite, že situácia nie je až taká zlá.
Ale zlé to naozaj bude. Pripomeňme si, že je globálna ekonomická kríza. Práve preto by aktualizácia hodnotenia vývoja daňových prognóz mala byť častejšia. Umožní to presnejšie opísať stav ekonomiky a prijímať adekvátne opatrenia. Čakanie na nové prognózy do júna, ako ohlasuje ministerstvo, vytvára priestor pre nečinnosť a vyjadrenia, "my sme nevedeli, že to bude také zlé“. Pre občanov Slovenska je to najhoršie možné riešenie, pretože odkladanie škrtov vo výdavkoch budú neskôr musieť zaplatiť na daniach. Aj tu platí, že prostriedky už raz minuté nemôžu byť ušetrené.
Od schopnosti vlády šetriť si však netreba veľa sľubovať. Po okresaní kapitálových výdavkov sa ďalšie úspory budú hľadať ťažko. Vláda odmieta ďalej znižovať počet zamestnancov verejnej správy a dokonca ráta s rastom mzdových nákladov o vyše 10 percent. Najväčší priestor na úspory poskytuje verejné obstarávanie. Nástenkový tender však ukázal, že sa od vlády v tejto oblasti nedočkáme zásadných zmien, ktorými by sa dalo predísť plytvaniu, korupcii, a teda ušetriť. Tretím dôvodom je nechuť prijímať zásadné opatrenia v transferoch jednotlivcom a organizáciám.