Vyvážajme vedomosti
Slovensko je jednou z krajín, ktoré nie sú na krízu úplne nepripravené. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) nás vo svojej správe tento rok chváli za viaceré aspekty našej ekonomiky. V dnešnej situácii sa však nemôžeme spoliehať na atraktívne črty nášho daňového systému alebo na našu relatívne vysokú kúpnu silu, ktorú prinieslo euro.
Často sa spomína, že musíme viac investovať do vzdelania. Je to však naozaj životne nevyhnutné, ak dobre funguje bankový sektor? Produkty, služby a dokonca aj dobré podnikateľské praktiky sa dajú odkopírovať zo zahraničia. Nemusíme na všetko prísť sami. Keďže ceny komunikovania klesli za posledné desaťročie na minimum, nestačí slovenskému podnikateľovi prístup ku kapitálu?
Dobre fungujúce banky sú nevyhnutné – keby prestali s pôžičkami, okamžitý dosah by sme videli na padajúcom množstve novozaložených malých firiem, ktoré poskytujú občanom zamestnanie a zároveň kupujú produkty a služby od iných firiem (ktoré môžu prosperovať len vďaka svojim zákazníkom).
Dôsledky nedostupnosti pôžičiek by sa tiež rýchlo prejavili na dopyte po produktoch ako domy a byty. Stavebné a dodávateľské firmy by prepúšťali a niektoré by zrejme zbankrotovali. Prirodzene, aj po iných produktoch, ktoré sú „trvalé“ (autá, chladničky a podobne) by dopyt klesol.
Dnes však vidíme, že vývoz áut a elektroniky prosperitu nezaručí, pretože nemecký, alebo francúzsky zákazník sa môže zrazu rozhodnúť prestať kupovať, čo vyrábame. Po ľuďoch, ktorí vedia zlepšovať staré metódy práce a ktorí vedia, ako zjednodušiť život zamestnávateľom a zákazníkom (a tak zvyšovať ziskovosť firiem) však bude dopyt vždy. Preto je vzdelanie nevyhnutné.
V USA poskytovali podľa prezidenta Obamu približne polovicu finančných služieb nebankové subjekty. Ak je pravda, že školený človek menej často naletí na finty nebankoviek a ak nechceme napodobniť Spojené štáty vo veľkosti nebankového finančného sektora, výborne fungujúce školstvo zamerané na merateľné výsledky sa musí čo najskôr stať vládnou prioritou.