Priveľa informácií. Naozaj?
S informáciami asi nebude všetko v poriadku. Pribúda ľudí, ktorí sa priznávajú, že sa im pri snahe o duševnú pohodu osvedčilo nepripúšťať si k telu správy, čiže obmedziť prísun negatívnych informácií. Zaujímavé je, že to platí tak u ľudí, ktorí sa ako čert krížu vyhýbajú informáciám z alternatívnych, nezávislých zdrojov, tak u ľudí, ktorí majú averziu na televíziu a mediálny hlavný prúd.
Pamätám dobu, keď sme trpeli informačným deficitom. Sprevádzalo ho presvedčenie, že neobmedzený prístup k informáciám by nás spravil múdrejšími a šťastnejšími. Ako sa z túžby po informáciách mohla stať fóbia z informácií? Stojí za tým internet, ktorý informácie devalvuje? Alebo úpadok novinárskeho remesla, prejavujúci sa na jednej strane aktivizmom a na strane druhej víťazstvom infotainmentu, čiže mixovaním informácií a zábavy?
Objavuje sa názor, že je informácií priveľa a tým pádom je ťažké sa v nich orientovať. K tomu sa pridáva obava, že z množstva informácií sa selektívne preferujú tie, ktoré rezonujú s názormi a záujmami úzkej mocenskej elity. Alebo že správy nie sú o tom, čo sa deje vo svete, ale o tom, čo si o svete myslí editor. Vyzerá to tak, že sme súčasne nervózni z plurality, ktorú vnímame ako chaos, i z regulácie, ktorú chápeme ako synonymum cenzúry.
Informácia sama osebe je neosobným konštatovaním, že sa niečo stalo, alebo že niekto niečo vykonal alebo povedal. Podstatné je, ako sa s informáciou pracuje. Kým existuje pluralita médií, existuje šanca, že informácie, ktoré jedno médium nepovažuje za dôležité, alebo považuje za nevhodné, zverejní médium konkurenčné.
V minulosti sa rozlišovali médiá ako seriózne a ako bulvár. Dnes, keď seriózne médiá z komerčných dôvodov koketujú s bulvárom, vedie hranica medzi médiami prorežimnými, systémovými a médiami nezávislými, nesystémovými, prípadne protirežimnými. Systémové médiá si budujú imidž serióznosti a kvality, nesystémové si zakladajú na slobode a nezávislosti. Z konkurenčného napätia profitujú obe strany. Nezávislé médiá sa učia pracovať s informáciami profesionálne, dnes už rutinne overujú a uvádzajú zdroj. Editor z mainstreamu zasa vie, že nemá informačný monopol, takže to s prorežimnou propagandou nesmie preháňať, aby nebol trápny.
Konkurenciu oficiálnych a nezávislých médií, žiaľ, väčšina čitateľov a poslucháčov neocení, pretože v spoločnosti dramaticky klesla potreba diskusie, výmeny názorov a chýba ochota načúvať protistrane. Autor tejto úvahy sa priznáva, že niektoré weby na internete otvára s enormným sebazaprením a iba z profesionálnej nutnosti vedieť, čo tiež ovplyvňuje verejnú mienku.
To, že existuje obrovské množstvo informácií, neznamená, že sme odsúdení skončiť pod lavínou, spod ktorej niet úniku. V informačne neprehľadnom teréne sa orientujeme vďaka svojim obľúbeným autorom, ktorí sú schopní informácie spracovať, vyhodnotiť a interpretovať. Ak sa v minulosti hovorilo, povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si, dnes sa človek pozná podľa toho, koho číta. Alebo že nečíta nikoho. Alebo že vôbec nečíta.
Súvisiace články
Rusi si budú musieť vážiť vrahov, ak bojujú proti Ukrajine
Svet
|
pred 3 rokmi
|
96
