Triezvy americký optimizmus
Súčasný pokles americkej ekonomiky je najhlbší od začiatku 30. rokov minulého storočia. To je pravda - ale nie celá. Povedané bez podrobnejšej kvantifikácie by sa mohlo zdať, že terajšia situácia skutočne pripomína smutne preslávenú veľkú depresiu. Ale tak to nie je.
V súčasnosti americká ekonomika poklesla o bezmála štyri percentá zo svojho vrcholu koncom roka 2007. Pritom je veľmi pravdepodobné, že to najhoršie majú už USA za sebou. Možno sa recesia dokonca už skončila.
Štvorpercentný pokles je, samozrejme, nepríjemný, ale v zásade nejde o tragédiu. K prepadom takmer podobných rozmerov došlo napríklad aj v rokoch 1958 a 1975, bez toho, aby to americkú ekonomiku trvale poškodilo. Porovnanie s tridsiatymi rokmi však vychádza celkom inak. Počas veľkej depresie 1929 – 1933 poklesla americká ekonomika o 26,55 percenta. Niečo podobné dnes nehrozí ani zďaleka.
Hlavným dôvodom, prečo recesia tentoraz neprerastá do depresie, bol včasný zásah Federálneho rezervného systému proti finančnej kríze. Relatívne včasný: správne mal FED zasiahnuť už v roku 2007, pretože informácie o hypotekárnej kríze boli už vtedy široko známe. No v porovnaní so začiatkom 30. rokov, keď centrálna banka nerobila nič (presnejšie povedané, nič správne), ide o veľký pokrok.
Štatistika bankových krachov v USA poskytuje porovnanie s osemdesiatymi rokmi, keď vrcholila tzv. kríza sporiteľní. Navzdory nárastu bankrotov na 69 je ich počet stále nižší ako na prelome 80. a 90. rokov, keď v roku 1989 nastalo 534 bankových zlyhaní. Často kritizované sanácie bánk tak mali svoje opodstatnenie. Bez funkčného finančného systému by pravdepodobne naozaj nastala depresia. Áno, možno očakávať ďalší nárast počtu „bank failures“, ale pôjde už len o záverečnú fázu finančnej krízy.
Teraz z americkej ekonomiky prichádzajú triezve optimistické správy. Objem investícií do výrobných prostriedkov (vrátane softvéru) v priebehu druhého štvrťroka medziročne poklesol „len“ o 9 percent, kým v 1. štvrťroku 2009 o šokujúcich 36 percent a v poslednom kvartáli 2008 o 26 percent. Objem exportu padol o sedem percent, po tom, čo počas predchádzajúcich dvoch štvrťrokov utrpel „výprask“ v podobe 30, resp. 20 percent prepadu.
V prvom polroku 2009 pokračoval výpredaj zásob, čo sa odrazilo v objeme novej priemyselnej výroby. Americká ekonomika vypredala zásoby v celkovej hodnote 255 miliárd dolárov. To zodpovedá takmer dvom percentám HDP. Ekonómovia vyjadrujú opatrné nádeje, že prázdne sklady vytvoria miesto pre novú výrobu a hospodárske oživenie. A americké akcie získali od konca februára 2009 do súčasnosti viac ako 40 percent.
Dôvera, ktorej nedostatok viedol k finančnej kríze, sa vracia. V Európe bude oživenie trvať dlhšie. Tunajšie problémy sú závažnejšie: je tu viac dlhov, súkromných i verejných. Európu ešte čaká veľa nepríjemností. Ale to už je iná téma.