Druhý írsky reparát
Celá Európa čaká, ako sa írsky národ 2. októbra 2009 rozhodne. V referende bude odpovedať na otázku: "Chcete, aby Írsko ratifikovalo Lisabonskú zmluvu?“ Írska vláda už po druhý raz obhajuje svoju povesť proeurópskeho národa. Prvý raz to bolo v roku 2002, keď v opakovanom referende bola témou dňa Zmluva z Nice, bez ktorej by rozšírenie Európskej únie nebolo možné.
Írska spoločnosť je polarizovaná. Nie preto, že zmluva je dobrá alebo zlá, veď úprimne, kto by čítal niekoľkostostranovú zmluvu? Preto ľudia načúvajú politikom a osvojujú si ich názor. Keď v čase krízy významný politik povie, že v prípade hlasovania „áno“ sa zrúti obchod, priemysel a vy prídete o prácu, tak mu chcete veriť, lebo potrebujete na zlo ukázať prstom. Takto prvé referendum "vyhral“ multimilionár Declane Ganley, ktorý na vlne úspechu založil celoeurópsku stranu – Libertas. Vo voľbách do Európskeho parlamentu však utŕžila fiasko – získala len jedno kreslo.
Veľa Írov sa bojí, že na základe Charty základných práv by Brusel mohol donútiť Írsko zrušiť zákaz potratov a zvýšiť dane. Až tretina voličov je presvedčená, že po Lisabonskej zmluve stratia neutralitu a prídu odvody do európskej armády. Navyše, že sa zníži ochrana práv pracujúcich a sociálne služby štátu.
Po hlbšej analýze dôvodov neúspešného referenda v júni 2008 si írska vláda vynútila na summite EÚ v júni 2009 záruky, že Lisabonská zmluva pre Írsko nebude mať nijaký vplyv v oblasti: 1. práva na život, rodinu a vzdelania, 2. daňového systému, 3. bezpečnosti a obrany a 4. pracovného práva a sociálnych služieb. Tieto záruky majú írskych voličov ubezpečiť, že nová zmluva im nemôže ublížiť.
Všetky hlavné írske politické strany, okrem Sinn Féin, politického krídla IRA, podporujú Lisabonskú zmluvu. Uvedomujú si, že najmä vďaka európskej integrácii sa z jednej z najzaostalejších krajín stala jednou z najbohatších. Z poľnohospodárskej ekonomiky sa stala moderná krajina. Írski politici dobre vedia, že Írsko má Európe čo splácať a robia všetko preto, aby referendum bolo úspešné.
Najväčšie írske spoločnosti vrátane výrobcu počítačových čipov Intel Corp. alebo nízkonákladových aerolínií Ryanair Holdings PLC vkladajú svoju povesť a nemalé peniaze do kampane, ktorá má presvedčiť írskych voličov o potrebe Lisabonskej zmluvy. Spoločnosti vedia, že pre obchod je potrebné, aby Európa kráčala ďalej.
Podľa denníka The Irish Examiner z 19. 9. 2009 je najnovší prieskum verejnej mienky naklonený Lisabonskej zmluve. Za by hlasovalo 53 percent voličov, čo je o 6 percent viac ako pred dvoma mesiacmi. Len 26 percent by volilo proti a ostatných 21 percent je nerozhodnutých. Zatiaľ sa zdá, že všetko dopadne dobre, lebo Európa pre Lisabon nijaký plán B nemá.