Budúce problémy sa už tešia
Čo dobré lídri "gé dvadsiatky“ za ostatné dva roky spravili? Je namieste poznamenať, že napriek prešľapom krízu predsa len potrápili. Keď sa v apríli stretli v Londýne, tak sa zaviazali, že pomôžu chudobným krajinám ustáť ich finančné ťažkosti. Rusko, Amerika a Čína nemusia vždy nájsť spoločnú reč, ale na cieli nenechať jeden štát spustiť hromadný domino efekt a finančný kolaps sa zhodli. Svoje sľuby dokonca podložili činmi a peniazmi.
Atmosféra zhody však zrejme v Pittsburghu, kde sa summit krajín tvoriacich 85 percent globálnej produkcie koná v týchto dňoch, panovať nebude. Francúzi budú chcieť dozerať na platy bankárom, Američania budú chcieť "odstrániť nerovnováhy z obchodného systému“ (čo v preklade znamená, že budú chcieť viac tovarov vyvážať a menej dovážať), Nemci budú mať pár dní pred voľbami a na presadenie náročných reforiem nezostane dych.
Svetový finančný systém však nebude "krízovzdorný“ ak sa budú inštitúcie naďalej zadlžovať ako dosiaľ. Keď výška ich dlhu dosahuje tridsaťnásobok vlastneného majetku, zárodky budúcej krízy na seba nedajú dlho čakať. Dokonca stále nikto s dostatočnou váhou nepožiadal centrálne banky, aby začali podrobnejšie skúmať procesy, ktorými na trhoch vznikajú neudržateľné cenové bubliny.
Niet pochýb o tom, že inflácia, ktorú majú za úlohu národné banky držať na uzde, musí byť pod drobnohľadom. V tejto oblasti za ostatných niekoľko desiatok rokov badať veľký pokrok, z ktorého máme všetci úžitok. lenže nízka inflácia nie je to jediné, čo môže spôsobiť vyparenie úspor.
Ľudia strácajú majetok aj keď prídu prácu, keď hodnota ich meny pre krízu padá (ako sa na vlastnej peňaženke presvedčilo niekoľko našich susedov), alebo ak vlastnia akcie firmy, ktorá skrachuje. To neznamená, že politici by mali mať právomoc povedať guvernérom národných bánk: "Teraz zvýšte úrokové sadzby, aby sme predišli ďalšej bubline.“ Odborné inštitúcie musia byť nezávislé. Verejní činitelia však môžu verejne priznať, že prevencia má zmysel, presadiť adekvátne pravidlá hry pre medzinárodný kapitál a podporiť finančné vzdelávanie, aby ľudia dobre vedeli, aké pôžičky sú únosné a aby neverili firmám (alebo politickým stranám), ktoré chcú každý problém riešiť cudzími peniazmi.