Raketový vzostup Číny
Čínske vedenie už roky nenápadne, postupne a múdro kopíruje niektoré konzervatívne hodnoty, ktoré stovky rokov pomaly budovala západná civilizácia. Hoci Číne vládne jediná strana, nekraľuje v nej dogma alebo slepá ideológia.
Šetriť, vzdelávať a dávať ľuďom podmienky na stále lepšie platenú prácu nie sú pravicové alebo ľavicové opatrenia. Je to víťazstvo rozumu, ktorý sa, mimochodom, stále častejšie presadzuje v Ázii než na Západe.
Hoci štvrtkové šesťdesiate výročie zrodu Čínskej ľudovej republiky sa nieslo v červenom duchu, dnešní mladí Číňania sú patrioti. Vážia si, že im vláda zabezpečuje stabilitu, majú radi svoju vlasť, ale sú pripravení kritizovať lídrov, ak nesplnia očakávania alebo porušia sľuby. Čínska vláda dokazuje občanom svoju legitímnosť tak, že chce byť čo najkompetentnejšia.
Aj pre „narodeniny Číny“ v ostatnom období krajina obzvlášť dbala na zabezpečenie ekonomického rastu a na boj s korupciou. Minulý týždeň napríklad centrálna komisia vládnucej strany povedala, že vysokí politickí činitelia budú musieť zverejňovať svoje majetkové pomery a obchodné väzby.
Nedá sa poprieť, že v Číne existujú veľké problémy. Vidiek je chudobný a ľudia sa tam sťahovať nechcú, takže mimo miest je často ťažké nájsť učiteľov alebo lekárov. Viac než 40 miliónov Číňanov prišlo o prácu. Štúdium dejín je povolené, ľudia môžu čítať o hrôze kultúrnej revolúcie, ale priama kritika Mao Ce-Tunga nie je vítaná.
Napriek tomu, je to pružná krajina, ktorá sa vie rýchlo adaptovať na globálne podmienky a čerpať tak výhody z integrácie vo svetových trhoch. Len si vezmime, že v polovici dvadsiateho storočia boli Ázia a Afrika podobne chudobné. Napriek tomu už pred dvadsiatimi rokmi sa východná Ázia začala podieľať na svetovom obchode štyridsaťkrát viac než krajiny subsaharskej Afriky.
Krajiny ako Čína majú navyše veľký potenciál nie pre počet obyvateľov, ale vďaka vôli využiť studňu svojich talentov. Snažia sa o meritokraciu, ktorá sa často chybne a nezmyselne prekladá ako „vláda elít“. V skutočnosti je to viera, že na čelo spoločnosti by sa mali ľudia dostávať podľa svojich schopností, nie v závislosti od majetku alebo pôvodu. V časoch, keď sa v Európe na túto vznešenú ideu stále viac zabúda, je fascinujúce sledovať rýchly vývoj čínskej spoločnosti.
„V polovici dvadsiateho storočia boli Ázia a Afrika podobne chudobné. Napriek tomu už pred dvadsiatimi rokmi sa východná Ázia začala podieľať na svetovom obchode štyridsaťkrát viac než krajiny subsaharskej Afriky.“