Z plaviek do kožucha
Práve pred týždňom, presne 8. októbra, vystúpila v Hurbanove maximálna teplota na 28,9 stupňa Celzia. Mimoriadne vysoké boli aj priemerné denné teploty, ktoré dosahovali na juhozápadnom Slovensku hodnoty okolo 20 stupňov, čo je na úrovni júla. V stredu sa teplotné maximum na juhozápadnom Slovensku pohybovalo okolo 6 stupňov a aj v nižších polohách sa miestami objavili prvé snehové vločky. Prvé dni so snehovou pokrývkou sa po teplom septembri vyskytli najmä na horách severného Slovenska.
Náhlu zmenu v počasí spôsobila hlboká tlaková níž, ktorá sa premiestňovala z Balkánu nad Ukrajinu. Po jej zadnej strane prenikol z vysokých zemepisných šírok veľmi studený, pôvodom arktický vzduch. Tlaková níž sa vytvorila na výraznom teplotnom rozhraní, ktoré oddeľovalo chladný vzduchu nad severnou časťou Európy od teplejšieho nad Balkánom a Stredomorím. Zároveň sa medzi ňou a tlakovou výšou nad Škandináviou vytvoril výrazný rozdiel v tlaku vzduchu. To spôsobilo zosilnenie vetra, čo v kombinácii so zrážkami a relatívne nízkou teplotou umocňovalo pocit chladu.
Takéto poveternostné situácie, ktoré sú sprevádzaným náhlym zvratom v počasí, sú v prechodných ročných obdobiach normálnym javom. Sú dôsledkom nerovnomerného zohrievania zemského povrchu slnečným žiarením. Kým vo vyšších zemepisných šírkach sa v prvej časti jesene začína ochladzovať, juh Európy, aj vďaka teplému Stredozemnému moru, má ešte naakumulované teplo z leta. Navyše pevnina sa ochladzuje rýchlejšie ako moria, čím sa teplotný kontrast medzi severnou a južnou časťou Európy ešte zväčšuje. Možno teda povedať, že za súčasný zvrat v počasí je „zodpovedné“ najmä teplé Stredozemné more.
Tohtoročné októbrové ochladenie však nie je zďaleka rekordné. Prvé výrazné ochladenie často prichádza po horúcom lete už v septembri. Napríklad v prvej septembrovej dekáde roku 2007 sa ochladilo tak výrazne, že sa mohla začať vykurovacia sezóna (bolo to po lete, keď v Hurbanove namerali absolútne teplotné maximum od začiatku meteorologických pozorovaní na území Slovenska). Naopak, tohtoročný september sa zaradil do prvej desiatky najteplejších septembrov.
Studené počasie, ktoré v týchto dňoch prežívame, sa však svojimi prejavmi určite nevyrovná ochladeniu zo začiatku októbra v roku 1994. Vtedy v Bratislave a okolí snežilo už 7. októbra. Zaujímavé je, že také výrazné ochladenie vtedy prišlo rovnako po mimoriadne horúcom lete. Prvé snehové vločky sa v spomenutom dni objavili aj na Záhorí.
Snežilo napríklad v Záhorskej Vsi, Zohore, Studienke a Holíči. (Podľa medzinárodných zvyklostí je každý deň, v ktorom čo aj len prechodne padal sneh, označovaný ako deň so zrážkami vo forme snehu.) Rekord prvého dňa so snehovou pokrývkou bol zasa v Bratislave prekonaný 24. októbra 2003, keď v hlavnom meste Slovenska napadlo 3 až 9 cm snehu. Tomuto rekordu predchádzalo najteplejšie leto v histórii meteorologických pozorovaní na našom území.
Na druhej strane by sme mohli spomenúť jarné návraty zimy. Napríklad v roku 1997 sme mali v Bratislave snehovú pokrývku ešte 20. apríla, čím bol pre zmenu prekonaný rekord posledného dňa so snehovou pokrývkou v tejto lokalite.
Obdobie, v ktorom u nás môže „prakticky“ snežiť, sa teda predĺžilo. Spomenuté výrazné ochladenia po horúcich letách určite nie sú náhodným javom. Aj tieto procesy môžu súvisieť so všeobecným rastom teploty, a teda zvýšenou dynamikou atmosférických dejov. Prechodné ročné obdobia akoby strácali svoj pôvodný charakter. Po horúcom lete často nastáva skorý a náhly nástup zimy, hoci zima ako ročné obdobie potom býva často mierna. Súčasné počasie azda najpriliehavejšie vystihuje slogan: Z plaviek do kožucha.