Baška je za a SMER proti?
Neformálne stretnutie ministrov obrany členských krajín NATO v Bratislave bolo dobrou príležitosťou na sebapoznanie. Protiraketová obrana (PRO) bola jednou z trojice hlavných tém stretnutia. Tlačová beseda premiéra Fica a generálneho tajomníka NATO Rasmussena vyvolala zmiešané pocity predovšetkým v odbornej verejnosti.
Stanovisko premiéra Fica k prípadnému rozmiestneniu komponentov PRO na území SR, hoci to nikto neponúka, oživil záujem verejnosti o túto tému. Odborná verejnosť spravidla mlčí a neodborná píše alebo hovorí na úrovni vlastného poznania problematiky. Iste, verejnosť má právo na informácie, predovšetkým platcovia daní majú právo na kvalifikovaný názor.
V čase studenej vojny bolo Československo pokryté systémom prieskumných a palebných prostriedkov protivzdušnej obrany (PVO). Tým bola zabezpečená efektívna a v tej dobe predsunutá obrana Slovenska. Sústava stacionárnych a predovšetkým mobilných prostriedkov PVO umožňovala flexibilitu v konaní a aj voľnosť manévru. Napriek technologickej prevahe Západu zaostávalo NATO v oblasti PVO o desiatky rokov za svojím protivníkom.
Studená vojna sa skončila, ale všeličo sa zmenilo. Spoločnosť prestala veriť, že by mohlo dôjsť k útoku zo vzduchu: prostriedky „zhrdzaveli“ a spôsobilosti ľudí zanikli. Navyše útočník nie je čitateľný a zmenil sa výber cieľov (targeting) – totiž predmetom útoku zo vzduchu môže byť infraštruktúra, ktorá sa nemôže brániť. NATO v oblasti PVO zaostáva naďalej a v blízkej budúcnosti sa tento stav nemôže zmeniť. Vývoj, výroba a inovácie prieskumných a palebných prostriedkov PVO a iných komponentov PRO sú nesmierne nákladné. Ich nákup, údržba a prevádzka sú finančne nepredstaviteľne náročné. Prijateľným riešením je spolupráca krajín na kolektívnej obrane podľa Washingtonskej zmluvy alebo formou európskych zmlúv.
Zámer Bushovej administratívy vybudovať americký radar v Brdoch (ČR) a odpaľovacie zariadenia v Poľsku bol ťarbavým pokusom o riešenie nedostatku kapacít a spôsobilosti NATO v danej oblasti a v danom regióne. Určite k tomu prispeli aj vlastné nedobré skúsenosti USA z 11. septembra 2001. Išlo skôr o politickú deklaráciu ako o reálne zabezpečenie obrany proti hypotetickému útoku zo vzduchu. Okrem toho tento zámer mal charakter stacionárny, inými slovami, koncepcia bola na úrovni 50. až 70. rokov minulého storočia. Je dobré, že tento Bushov zámer bol zrušený.
Iniciatíva Obamovej administratívy prezentovaná ministrom obrany Gatesom vyzerá ako moderné riešenie pre 21. storočie. Ide o otvorený projekt založený hlavne na mobilných prostriedkoch. Vybudovanie takého protiraketového štítu bude moderným uplatnením čl. 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. V princípe nebude namierený proti niekomu, ale bude ochranou a obranou pred niečím. V tomto zmysle stretnutie v Bratislave prinieslo moderný prístup k vznikajúcim bezpečnostným hrozbám a k obrane pred nimi – v rámci NATO, EÚ a s možnou účasťou Ruska. Navyše slovenská verejnosť mohla v priamom prenose vidieť, že prezident SR a minister obrany v otázkach národnej bezpečnosti už buď „dozreli“, alebo majú okolo seba gramotných ľudí. Bohužiaľ, na škodu pre občanov SR, konštatovanie neplatí pre predsedu Bezpečnostnej rady SR. Kam teda vlastne Slovensko SMERuje v otázke PRO?