Prečo padol komunizmus
Pred dvadsiatimi rokmi padal komunizmus u nás a v celej Európe. Formy boli veľmi podobné. Iba rumunský Ceaušescu trochu vybočil z radu. Nechcel pochopiť, že jeho vláde je koniec.
Komunizmus padol, pretože sa úplne vyprázdnil. Plánované hospodárstvo fungovalo horšie ako trhové. Vláda jednej strany vyradila tvorivých ľudí, ktorí by dokázali analyzovať spoločenskú krízu a navrhovať východiská. Východný blok so svojimi uzavretými hranicami nemal takú príťažlivosť ako Európske spoločenstvo s otvorenými hranicami. Vyprázdnenosť komunizmu išla tak ďaleko, že u nás stačila jedna falošná správa o úmrtí, aby spustila lavínu demonštrácií, ktoré zvalcovali komunistický režim. Podobne chaotická správa pozostávajúca z jedného slova stačila vo východnom Berlíne, aby 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr. Múr, ktorý bol symbolom rozdelenia Európy viac ako 40 rokov.
Rýchlosť pádu komunizmu u nás ovplyvnili dve okolnosti. Vtedajší disidenti sa zhodli, že vedúcou postavou pri páde komunizmu bude Václav Havel. Druhá okolnosť spočívala v tom, že slovenskí disidenti nevznášali požiadavky na zmenu ústavnoprávneho postavenia Slovenska, aj keď ju pre budúcnosť vytyčovali. Ak by boli prepukli medzi disidentmi, čiže vedúcim zoskupením novembrových a decembrových demonštrácií, rozpory o vedúcej osobnosti alebo o ústavnoprávnom usporiadaní Československa, s veľkou pravdepodobnosťou by to odradilo ľudí od účasti na demonštráciách. Ale demonštrácie stáli proti vláde Ladislava Adamca a strane Miloša Jakeša. Najskôr bolo treba zvrhnúť komunizmus a potom bolo možné rokovať alebo sporiť sa o čokoľvek iné.
Rýchly pád komunizmu v Československu iba dobiehal okolité krajiny. Vo východnom Nemecku už padol Berlínsky múr, v Poľsku bola nekomunistická vláda Tadeusza Mazowieckeho, v Sovietskom zväze bola už štyri roky perestrojka Michaila Gorbačova a v Maďarsku slávnostne prestrihli ostnatý drôt na rakúskych hraniciach. V novembri a decembri 1989 sa ukázalo, aký význam mala otvorená opozícia proti komunizmu v predchádzajúcom období, nazývaná disentom. Autorita z prednovembrového obdobia umožnila disidentom usmerňovať spoločenské dianie. Nové zoskupenia, ktoré sa len vtedy vynorili, si museli počkať, kým ich požiadavky nadobudli spoločenskú vážnosť.
Ponovembrový vývoj bol závratný. Prešli sme z Východu na Západ so všetkým, čo k tomu patrí. Prestali sme vyrábať tanky a začali sme vyrábať autá. Zanikli obchody Tuzex, pretože všetky obchody sa stali Tuzexmi. Za socializmu bezdomovcov zatvárali za príživníctvo. Teraz ich vidíme na uliciach a sem-tam zavrú nejakého boháča, ktorý získal svoje bohatstvo ožobráčením iných ľudí v pyramídových hrách. Na pozadí takéhoto vývoja zostáva otázka o zmysle životného diela ľudí, ktorí takmer celý život pracovali v podmienkach socializmu. Dnes dostávajú skôr nízku penziu, vypočítanú z ich vtedajších platov. Vybudovali veľké továrne, ktoré vtedy, v 50., 60., 70. rokoch, predstavovali spriemyselňovanie Slovenska. Po novembri mnohé z týchto továrni skrachovali, pretože nedokázali odolávať európskej konkurencii.
V celom 20. storočí až do dnešného dňa Slovensko dosiahlo obrovský vzostup. Patrí k nemu aj obdobie socializmu. Za to sa nemusíme ospravedlňovať. Ale socializmus splnil ešte inú historickú úlohu. Druhú svetovú vojnu vnímali všetky národy a štáty medzi Ruskom a Nemeckom ako hrozbu svojho národného zániku. Zanechala v nich aj pochybnosť o západných zárukách. Iba tak si možno vysvetliť ľahkosť, s akou komunizmus po vojne zvíťazil v Poľsku, Československu, Maďarsku, ale bol silný aj vo Francúzsku alebo v Taliansku. Až keď vymrela generácia so zážitkom hrozby národného zániku, mohli zvíťaziť iné alternatívy, dokonca tak rýchlo, ako u nás v novembri.
Niekomu sa môže zdať tento pohľad anachronický. Ale bol som v minulých dňoch v Prahe a videl som po meste plagáty s veľkým nápisom: Václave, stojíme za Tebou. Plagáty reagovali na odmietanie Lisabonskej zmluvy prezidentom Klausom. Dejiny sú často protikladné. Nevidím však protiklad, ak tvrdím, že november 1989 bol potrebný, aby nás oslobodil od komunizmu a zároveň, ak sa klaniam tým, ktorí v prednovembrových desaťročiach budovali Slovensko a Československo.