Prečo sme protestovali?
Pre slovenského malého a stredného dopravcu bol rok 2009 rokom boja v tieni svetovej hospodárskej krízy. Keďže doprava ide ruka v ruke s hospodárstvom, pri poklese výroby nastal aj pokles dopytu v autodoprave.
Malá ponuka prepráv automaticky pri vysokom počte áut v autodoprave spôsobila prudký pád cien, a to aj zásluhou špedičných spoločností, ktoré si pokles počtu prepráv kompenzovali enormným znížením cien, v niektorých prípadoch dochádzalo až k cenovému vydieraniu prepravcov, ktorí vo väčšine potrebovali splácať svoje autá.
Slovenský národ znesie veľa a ako sa hovorí, nejako bolo, nejako bude, a to bol tiež náš problém.V závere roka 2009 už u väčšiny dopravcov nešlo ani tak o to, aby produkovali nejaký zisk, ale aby nekončili v strate. Nebol priestor rokovať o vyšších cenách, ako vraj Česmad odporúčal. Tento boj úplne zakryl to, čo malo prísť. Mýto. A to nie ledajaké, ale po schválení vyhlášky k mýtu na konci roka pre väčšinu likvidačné. Keď sa ľudia podnikajúci v autodoprave na konci roka zastavili a chceli sa nadýchnuť k ďalšiemu boju, dostali od vlády darček v podobe mýta na slovenský spôsob, to znamená bez diaľnic, s najhustejšie spoplatnenou sieťou ciest I. triedy v Európe, jedno z najdrahších v EÚ, mýto, kde sa nespoplatňujú prejdené kilometre, ale úseky, mýto, kde si parazitujúce firmy účtujú vedľajšie poplatky vari za všetko. Chrbát autodopravcov mal v tej dobe strážiť Česmad, čo je najväčšie združenie autodopravcov na Slovensku, ale jeho obchodný vzťah so SkyTollom pri pevnej montáži palubných jednotiek, mimochodom, takisto za nechutnú cenu 135 eur bez DPH, znamenal, že nejednal za autodopravcov tak, ako sa patrí. Slovenský autodopravca znesie veľa, ale pohár trpezlivosti pretiekol. Premiérovi bol 16. decembra 2009 zaslaný otvorený list, kde boli opísané všetky problémy, ktoré trápia dopravcov, avšak bez odpovede.
Kampaň sprevádzali aj "ostrejšie” protesty, ako napríklad v Poprade a Trenčíne, kde autá vyrazili na spanilé jazdy mestami. Za prvý deň bolo vyzbieraných vyše 20-tisíc podpisov, a to treba zdôrazniť, že kampaň sa pripravila za menej ako 48 hodín. Získali sme podporu väčšej časti verejnosti.
Protesty zasiahli Bratislavu, kde sa asi dve stovky nákladných áut z celého Slovenska vydali na spanilú jazdu mestom, no polícia ich cestu ukončila na Rožňavskej ulici, kde protestovali až do 11. januára. Protesty boli vystupňované a zasiahli celé Slovensko. Premiér zvolal mimoriadne zasadnutie, kde prisľúbil splnenie časti požiadaviek UNAS, a to zníženie spotrebnej dane na naftu, označenie úsekov spoplatnených ciest a pozastavenie výberu mýta na cestách prvej triedy do konca januára 2010, do vyriešenia problémov so spoplatňovaním úsekov ciest. Bohužiaľ UNAS na tieto rokovania pozvaná nebola vzhľadom na nesplnenie premiérovej požiadavky, aby uvoľnili blokádu Rožňavskej ulice, čo sa podľa nás stalo dňa 10. 1. 2010 vo večerných hodinách.
Treba zdôrazniť, kto tento boj vedie a viedol, pretože to nebol Česmad, kto priviedol vládu za rokovací stôl s takými podmienkami, aké boli dosiaľ vyrokované. Boli to malí a strední dopravcovia s podporou UNAS. Česmad sa však naďalej tvári ako združenie, ktoré by nakoniec tieto požiadavky presadilo, čo je však úplný nezmysel, a verí tomu vari iba prezident Česmadu Peter Halabrín a jeho najvernejší. Myslím, že slová Roberta Fica spred týždňa, keď hovoril, že je nemysliteľné znížiť spotrebnú daň, by boli pre pánov z Česmadu konečnou k tejto téme. UNAS nemá záujem bojovať proti Česmadu, pretože je len otázkou prvého plenárneho zhromaždenia, kedy jeho vedenie padne a hádam tu bude opäť združenie pre dopravcov, nie dopravcovia pre združenie.
Súvisiace články