Namiesto palice lepší systém
Keď sa člen rodiny každý deň pred príchodom domov zastaví pri hracom automate, doplatia na to v rodine všetci. Predstavme si však situáciu, že gamblera rodina monitorovať môže, ale veľmi sa jej do toho nechce, kým sa jeho hazardovanie výrazne neprejaví na plnosti chladničky.
Kedysi si ohľadom míňania peňazí aj stanovila pravidlá, ale dnes na ne už nedohliada. Kto bude na teda vine, keď jedného dňa nebude mať rodina na nájomné? Aká je miera zodpovednosti tých, ktorí slabšieho člena rodiny neustrážili?
Konštatovanie, že bez dozoru niektorí ľudia zabudnú zodpovednosť v skrini, nie je to isté ako ospravedlňovať rozšafné správanie, nech sa ho dopúšťa štát či človek. Bežná rodina navyše často objektívne nemá čas alebo prostriedky na preventívne aktivity. Manželka asi nepôjde prosiť majiteľa kasína, aby jej manžela nechal mesačne staviť maximálne dve percentá z jeho mzdy. Ale mohla by napísať poslancom a žiadať dôslednejšiu reguláciu hazardu. Spolky krajín majú oproti rodinám práve tú výhodu, že keď určia pravidlá, tak majú nielen odporúčaciu, ale aj zákonnú silu.
Niektoré krajiny na juhu Európy sa však správajú, akoby neexistovali ani politické dohody, ani pravidlá trhu. Bolo by jednoduché kritizovať krajiny eurozóny – vrátane našej – za to, že neprinútili Taliansko znížiť svoj astronomický dlh (čím roky porušuje tzv. Maastrichtské kritériá), alebo že dovolili Grécku hospodáriť s otrasným rozpočtom. Oveľa závažnejšia je však absencia režimu, v ktorom by ktorákoľvek krajina mohla byť rozumne a bez paniky riadená v prípade jej bankrotu.
Dnes je situácia taká, že keď krajina prestane splácať svoje dlhy, žiadny medzinárodný sudca nezačne spravodlivo rozdeľovať jej (domáce a zahraničné) aktíva veriteľom. Namiesto toho sa môžu vlastníci dlhopisov súdiť o majetky daného štátu v rôznych kútoch sveta na lokálnych súdoch, alebo sa môžu snažiť čo najskôr podplatiť politikov, aby boli práve oni medzi eventuálnymi odškodnenými. Nastane totálny chaos, ktorý sa často rozšíri cez hranice a pohltí aj relatívne zdravé krajiny len preto, že boli v niečom „podobné“ ako tá, ktorá nedávno skrachovala. Skutočným problémom dnes nie je Grécko, ale fakt, že nemáme systém, ako pokojne a transparentne riešiť štátne bankroty a potláčať ich negatívne dosahy.