Riziká čínskeho rastu
Eufória okolo ekonomického rastu Číny pomaly nadobúda rozmery akejsi čínománie. V podobne nekritickom duchu sa ešte nedávno písalo v súvislosti s hypotekárnym boomom, až kým nespôsobila vytriezvenie finančná kríza.
Predísť takýmto rizikám nám môže pomôcť len vyváženejší, kritický pohľad. Práve kritickejšie uvažujúci medzinárodní experti sa venujú aj rizikám obrovskej finančnej bubliny narastajúcej v strede Číny. Po tom, čo Peking v júli 2008 stanovil stabilný kurz jüana oproti doláru (USD), sa centrálna banka ČĽR snaží tento kurz podopierať nákupom dolárov. V dôsledku toho sa valutové rezervy krajiny, podľa údajov z decembra 2009, zvýšili na 2,4-tisíca miliárd (biliónov) USD, čo sprevádzal nárast likvidity na trhu. Index tamojšej burzy Sanghai Composite vzrástol v minulom roku o 80 percent, pričom aj ceny nehnuteľností vzrástli vo februári v nevídanej miere. Ide o dôsledok toho, že do odvetvia vlani pribudlo 9,59-tisíca miliárd jüanov (1,4-tisíca miliárd USD) vo forme nových úverov.
Známy finančný expert James Richards však upozorňuje, že to vedie k burzovým špekuláciám financovaným z úverov, k nie dostatočne podloženým investíciám štátnych podnikov v Číne a v samosprávach zasa k čerpaniu nekrytých úverov.
Paralelne s uvedeným vývojom Svetová banka nedávno varovala, že Peking by mal zvýšiť úrokové sadzby, aby sa dalo čeliť rizikám obrovskej finančnej bubliny v Číne. Bývalý šéfekonóm Medzinárodného menového fondu (MMF) Kenneth Rogoff (v súčasnosti profesor na Harvarde) sa vyjadril, že v priebehu desiatich rokov sa tempo medziročného ekonomického rastu Číny môže spomaliť na 2 percentá. Po tom, čo spľasne rast založený na úverovej bubline, môže dôjsť k hospodárskej recesii v Ázii, domnieva sa Rogoff, ktorý ako jeden z mála expertov predpovedal globálnu finančnú krízu v roku 2008. Predpokladá, že je nepravdepodobné, aby celá dekáda uplynula bez výkyvov obchodných cyklov v regióne. Ak totiž dôjde k fluktuácii uvedeného rozsahu, pokles tempa rastu čínskej ekonomiky spôsobí hospodársku recesiu aj v okolitých krajinách vrátane Japonska a Južnej Kórey, čo len potvrdí jej dôležitosť. Recesia by mohla mať katastrofálne účinky aj na vývozcov surovín v Latinskej Amerike.
Riziká predstavuje sektor nehnuteľností čínskej ekonomiky. Ceny nehnuteľností v Pekingu či Šanghaji atď. sú príliš odtrhnuté od reality. Okrem medzinárodného dosahu, recesia v Číne môže mať aj vnútropolitické konzekvencie. Hospodárski analytici nevylučujú, že ak sa tempo rastu ekonomiky ČĽR zníži medziročne na mieru nižšiu, ako je 8 percent, môže to viesť nielen k ekonomickým, ale aj k sociálnym turbulenciám.
Pre ďalší finančný vývoj v Číne bude pravdepodobne určujúce, či sa príslušným orgánom ČĽR podarí udržať pod kontrolou situáciu v oblasti čerpania nových úverov. Ak by došlo k spľasnutiu úverovej bubliny, experti nevylučujú spoločensko-politické pohyby v Číne. Za najvážnejšie sa dajú označiť možné sociálne konflikty, štrajky a demonštrácie, ktoré môže spôsobiť nárast prepúšťania z práce, nezamestnanosť, pokles životnej úrovne nemalých skupín čínskeho obyvateľstva. Tie by mohli vo svojom dôsledku zvýšiť aj politické napätie a konflikty, čo by v Číne opätovne nadhodilo aj otázky demokratického a slobodného vývoja.