Nezávislí analytici vo vláde
Nová slovenská vláda so sebou do politiky vytiahla mnoho ľudí z politicky angažovaného tretieho sektora. Donedávna riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Eugen Jurzyca sa stal ministrom školstva za SDKÚ-DS, tú istú stranu v parlamente reprezentuje Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Nadácia F. A. Hayeka vyslala do vlády hneď dvoch svojich zástupcov – bývalý riaditeľ nadácie Martin Chren sa po zvolení do parlamentu za SaS stal štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Tú istú pozíciu zastáva na ministerstve dopravy Ivan Švejna, predseda správnej rady Hayekovej nadácie – len reprezentuje bugárovcov.
Most-Híd v parlamente zastupuje napr. aj Ondrej Dostál či Peter Zajac z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Podobných prepojení by sa našlo i viac, napokon premiérka Iveta Radičová dlhé roky viedla Centrum pre analýzu sociálnej politiky S.P.A.C.E. a vedúci úradu vlády Viktor Nižňanský je prezidentom M.E.S.A. 10.
Na tomto jave nie je v princípe nič čudné. Typ inštitúcií, o ktorých je reč, prirodzene a zákonite osciluje na rozhraní politiky a tretieho sektora, „prestupy“ jedným či druhým smerom nie sú ničím neobyčajným ani inde. Čím sa Slovensko odlišuje, je spôsob, akým bývajú tieto tzv. think-tanky prezentované v médiách – ako hlas nezávislej „tretej strany“, ktorá nemá politické úmysly, a preto sa môže vyjadrovať čisto odborne. To je, pravdaže, hlboký omyl.
Analytici spomínaných inštitútov sú výrazne hodnotovo orientovaní a aj bez spolupráce s novou vládou je zrejmé, že pomerne jednostranne – liberálne (v zmysle ekonomického liberalizmu) a konzervatívne. Pamätným nech zostane výrok Martina Chrena z roku 2006, ktorým vysvetlil svoju všadeprítomnosť v médiách: „Učebnica liberálnej ekonómie, ak by vôbec nejaká existovala, by bola veľmi tenká. Z pohľadu našej ideológie, o ktorej si myslíme, že je správna, teda aktuálne problémy nie je zložité komentovať.“ A potom, že ako vznikli ironické poznámky o brožúrkových ekonómoch…
Na druhej strane, novinárom, ktorí hľadajú nestranné informácie, to neuľahčuje ani progresívne politické spektrum. Kým liberálnych inštitútov a ich na všetko odhodlaných analytikov existujú mraky, naľavo aby hľadali s lupou. Síce nie je problém zohnať ľavicového analytika na vysvetlenie ľubovoľného problému „všehomíra“, keď však príde reč na konkrétnu ekonomickú či sociálnu otázku, nemá sa k nej kto vyjadriť.
Čiže na jednej strane univerzálni odpovedači od „hayeka“ či dnes z INESS, na druhej strane – nikto. Slovenská verejná diskusia tým výrazne trpí, „vinník“ je však momentálne naľavo, nie napravo.