Kosovský rébus a Slovensko
Pri pohľade na hlasovania sudcov Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadne vyhlásenia nezávislosti Kosova sa bežný človek nemôže ubrániť otázke, či tento súd rozhodol nestranne, múdro a čomu vlastne pomohol.
Ak desať právnikov v tomto hlavnom súdnom orgáne OSN povie, že nebolo v rozpore s medzinárodným právom, ak Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť, a štyria sudcovia si to nemyslia, ak toto rozhodnutie polarizuje srbsko-kosovský dialóg a navyše nie je záväzné pre krajiny, čo neuznali Kosovo, možno by bolo bývalo lepšie, ak by haagski sudcovia ešte pekne prípad ďalej študovali. Najlepšie do času, kým by sa Kosovčania a Srbi, snívajúci sen o svojej európskej budúcnosti, začali spoločne vymaňovať z krutého Miloševičovho dedičstva a otázka o statuse Kosova by stratila relevantnosť.
Medzinárodní sudcovia evidentne vysotili minulý týždeň kosovský prípad zo súdnej siene opäť do politickej arény, kde sa bude naďalej hrať podľa neujasnených pravidiel. Politici v Kosove oslavujú a veria, že k 69 krajinám, čo dosiaľ uznali ich krajinu, sa teraz budú rýchle pridávať ďalšie, čo im umožní vstup do OSN. Uvidíme.
Lídri v Srbsku sú rozčarovaní a pripravujú sa na ďalší „diplomaticky boj“ o teritórium, ktoré je podľa nich stále ich. V EÚ bude naďalej panovať rôznosť názorov, pretože pre päticu z 27 členských krajín – Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko – nie je verdikt súdneho dvora záväzný. Navyše budúcnosť ukáže, čo toto rozhodnutie spôsobí v rôznych kútoch sveta, či nezavalí haagskych sudcov ďalšími rébusmi.
Postoj Slovenska k otázke Kosova zostáva i po zmene vlády a rozhodnutí haagskeho tribunálu nezmenený. Myslím si, že toto stanovisko nebude spôsobovať vrásky na čele našej diplomacie a znevýhodňovať nás na medzinárodnej scéne. Najmä ak bude západný Balkán patriť medzi naše zahraničnopolitické priority a dokážeme nadviazať na naše medzinárodne uznané úspechy, ktoré sa začali pred desiatimi rokmi, keď tzv. Bratislavský proces dopomohol trpiacim občanom bývalej Juhoslávie zbaviť sa pokojným spôsobom autokrata.
Kosovčania Srbi, ako aj ďalšie balkánske národy nás na svojej ceste reforiem a integrácie do prosperujúcej európskej rodiny potrebujú ako soľ. Všetci sa chcú vyrovnať s bolestivými stránkami minulosti, žiť slušný život a vstúpiť do EÚ – čo sme im ako šancu otvorene ponúkli. Naša pomoc a spolupráca s krajinami juhovýchodnej Európy musí byť praktická a trpezlivá. Je mnoho oblastí – ekonomika, kultúra, šport, uľahčenie cestovania, odovzdávanie integračných skúseností a ďalšie, kde môžeme byť jednoznačne prospešní. Vzhľadom na minulý vývoj tu ešte neplatí rovnaká matematika a kapacita pre pragmatizmus a dohodu ako vo zvyšku nášho kontinentu. Preto je vynášanie súdov o vývoji na Balkáne dnes také zložité. Pre každého. Aj pre súdny dvor v Haagu.