Armádna dojná krava
Vedenie českého ministerstva obrany rieši vážne podozrenia z korupcie pri nákupe ťažkej vojenskej techniky. Pred polrokom novinári z denníka MF Dnes so skrytou kamerou "vytiahli" zo zástupcov rakúskej firmy Steyr podrobnosti o korupčnom pozadí pri nákupe obrnených transportérov Pandur. Teraz ten istý denník tajnými nahrávkami usvedčuje (dnes už bývalého) námestníka ministra obrany Kopřivu, že pri nákupe mínometov pracoval na tom, aby zvíťazila fínska spoločnosť Patria.
Postupne sa odhaľuje prepletenec vzájomne užitočných vzťahov medzi politikmi, úradníkmi, lobistami a vojenským priemyslom. Český minister obrany Alexander Vondra vyslovil názor, že „ide o roky nastavený systém, ktorý siaha až do deväťdesiatych rokov a vykazuje črty určitej chobotnice“. Podľa neho niet inej cesty, „než tie chápadlá, ktoré zrejme skutočne siahajú do vysokých poschodí politiky, jednoducho osekať“.
Pre nás je zaujímavý spôsob, ako malo byť verejné obstarávanie na nákup mínometov obídené. V prípade spolupráce dvoch štátov totiž výberové konanie vďaka smerniciam Európskej únie nie je nutné. A tak sa v scenári objavil fiktívny spoločný nákup mínometov so Slovákmi. Vopred sa pritom počítalo, že Slovensko napokon nič nekúpi. Postarať sa o to mal podľa Kopřivových slov lobista blízky bývalému premiérovi Ficovi. Nejde o nový model – Slovensko a Česko takto postupovali už pri nákupe ľahkých obrnených vozidiel Iveco.
Česko kúpilo 90 vozidiel za 3,6 miliardy českých korún, Slovensko 10 vozidiel. Exnámestník Kopřiva pritom opísal, že Slováci vlastne svoje vozidlá kúpili ešte pred podpísaním spoločného memoranda. „Vzhľadom na to, že oni akože kúpili desať ivek, ale dostali ich až po podpise memoranda, tak my drzo hovoríme, že tí Slováci už desať ivek z toho spoločného projektu majú.“
Nerobme si ilúzie, že Slovensko v týchto českých kauzách vystupuje len okrajovo a že u nás to môže byť s prepletencom okolo armádnych zákaziek lepšie ako u susedov. Slovensko síce nemá peniaze na veľké prezbrojovanie, pre rad firiem a sprostredkovateľov je však armáda dokonalou dojnou kravou. Na rozdiel povedzme od financií alebo školstva, obrana je územím pokrytým hmlou. Nielenže ju rezort sám vyrába (najmä využívaním možnosti utajovať takmer čokoľvek).
Obrana je na pokraji záujmu médií a analytikov a musí ísť o naozaj veľký škandál, aby sa o ňom verejnosť dozvedela. Je to prostredie ideálne na kšefty. Ministerstvo v závetrí verejnej pozornosti rozhoduje o svojich rozvojových prioritách a následne prideľuje zákazky.
Po čase sa priority účelovo zmenia, a tak sa rekonštruuje a nakupuje zase niečo iné. Keby sa dalo dostať k zoznamu objektov a techniky, do ktorých sa investovalo zbytočne, lebo ich armáda nepoužíva, bolo by to škandalózne čítanie. České odhalenia skrátka ukazujú, že aj slovenská armádna dojná krava si zaslúži záujem verejnosti. Hmla svedčí len jej dojičom.