Problém celej Európy
Násilné vysťahovanie východoeurópskych Rómov z Francúzska je kontroverzným postupom, ktorý pripomína Európe jej najhoršiu minulosť. Oficiálne zdôvodnenie "repatriácií" spočíva v údajnom zabezpečení poriadku a ochrane občanov pred zhoršujúcou sa kriminalitou.
Francúzsky premiér François Fillon sa vyjadril, že prioritou tohto kroku je zlepšiť podmienky života rómskych detí, z ktorých mnohé sú „zneužívané kriminálnymi sieťami“. Pri inej príležitosti sa vyjadril, že až 15 percent kriminality mladistvých v Paríži páchajú Rómovia. Minister vnútra Brice Hortefeux zase uviedol, že rómska kriminalita v regióne Paríža sa v roku 2009 oproti minulosti zvýšila o 138 percent.
V tejto súvislosti by bolo by zaujímavé vedieť, odkiaľ berú politici tieto čísla. Francúzsko totiž zakazuje z ľudskoprávnych dôvodov zbierať štatistické údaje o etnicite, preto nemá takmer nijaké oficiálne informácie o národnosti či etnickom pôvode svojich obyvateľov. Keď sa otázku zberu etnických dát podujal pred niekoľkými rokmi riešiť zákon o migrácii, ústavný súd vyhlásil, že príslušné články odporujú ústave.
Na akom základe a podľa akých kritérií francúzske štátne orgány zistili a vytriedili čísla, ktorými dnes operujú? Na akej báze v prípade „repatriácií“ rozhodli, kto je Róm a kto ním nie je? Zdá sa, že správnou odpoveďou na tieto otázky je to, že uvádzané čísla sú náhodné a účelovo poskytované verejnosti v záujme legitimizovania celého postupu.
Práve takéto operovanie so zrejmými „pravdami“, stereotypizovanie správania sa Rómov a uplatňovanie kolektívnej viny na celú etnickú skupinu tvorí jadro anticigánizmu, ktorý sa šíri celým starým kontinentom. Demokratickí politici a angažovaná verejnosť by mali nahlas povedať, že politika, v rámci ktorej sa na základe pripísaných skupinových charakteristík násilne deportuje, nemá v Európe miesto.
Je tiež dobré pripomenúť si sľuby a práva, ktoré demokratický štát ponúka svojim občanom – napríklad slobodu pohybu a pobytu, ktoré sú ako ľudské práva nedeliteľné a patria všetkým. Ak sa pozrieme na situáciu z tejto perspektívy, pochopíme, že nijaké slovné žonglovanie ani v najlepších bruselských salónoch nie je schopné skryť antidemokratickú podstatu násilného vysťahovania Rómov.
Adresátom nesúhlasného stanoviska k takým praktikám by nemalo byť iba Francúzsko. Veď takmer všetky európske štáty majú podiel na novej vzmáhajúcej sa vlne anticigánizmu. Ani Slovensko by sa nemalo tváriť, že sa ho celá záležitosť netýka, pasívne pozorovať diskusiu a príležitostne vyhlásiť: „Slovenská republika nebude neriešiť túto vec vyhosťovaním.“
Okrem toho, že toto prirovnanie premiérky Ivety Radičovej takmer úplne zlyháva (kam by sa mali slovenskí občania repatriatizovať?), patrí do rovnakého vreca ako iné nejednoznačné vyjadrenia našich politikov a političiek na tému novovznikajúcich plotov, múrikov a múrov v Prešove a ďalších mestách Slovenska.