S novou vládou a starými problémami
Nový školský rok začalo približne 600-tisíc žiakov a 66-tisíc učiteľov základných a stredných škôl s novým ministrom a s novým vládnym programom. S programom, ktorý obsahuje sľuby ozdobené tradičným ubezpečovaním o dôležitosti vzdelania pre spoločnosť a medovým motúzom, že významným cieľom je zvýšiť učiteľské platy.
Bolo by zaujímavé vedieť, ako vznikli predsavzatia pre túto časť programového vyhlásenia. Vykonal sa objektívny audit prípravy a doterajšieho priebehu školskej reformy? Alebo boli hlavným zdrojom poznania vnuknutia?
Reforme by určite pomohlo zmiernenie jej tempa a zvýšenie nárokov, s malým zveličením na každého a na všetko. Problémy majú pôvod najmä v tom, že sa nevytvorili podmienky na prípravu učiteľov a že sa časove i kvalitatívne nezvládlo vydávanie nových učebníc. (O tvorbe takých bežných vecí, ako sú zbierky úloh, pracovné listy, metodická literatúra či ponuka pomôcok, sa ani nehovorilo.) Práve sem by sa malo sústrediť najbližšie úsilie nového topmanažmentu i štátne peniaze, aby sa aspoň zastavil dlhodobý pokles kvality povinného vzdelávania.
Na pedagogicky a ekonomicky nekvalifikované návrhy, ako vydávať učebnice alebo snahu oznamovať vysvedčenie na internete, treba čím skôr zabudnúť. Ak žiačik uvidí svoje vysvedčenie „na počítači“, ten sa naň neusmeje ani nezamračí, nepovie pochvalné ani povzbudzujúce slovo. A niekto sa potom bude čudovať, ako sa zo školy vytráca „ľudský rozmer“.
Niektoré zmeny, ktoré chce vláda vykonať, napríklad povinný posledný ročník materskej školy, vyučovanie cudzieho jazyka od nižších tried, celodenné otvorenie školy, rozšírenie vzdelávania učiteľov či financovanie školských klubov, by mohli byť dobrou investíciou. Ale finančne sú veľmi náročné. A pretože denne počúvame, ako treba zoškrtať výdavky štátneho rozpočtu, asi ostane len pri dobrých úmysloch a propagande, čo všetko by strany a vláda urobili, keby na to mali.
Nezáviďme učiteľom, ak budú chcieť žiakov nabádať k dobrej práci, presviedčať o dôležitosti vzdelania a odbornosti alebo poriadne sa učiť cudzí jazyk. Príklady priťahujú – čo ak tínedžerom príde na um, že chcú byť ministrami alebo poslancami a tam sa bez toho všetkého zaobídu? V škole by sa mala „robiť“ aj vlastenecká výchova. To tiež nie je ľahké. Kto si myslí, že učiteľom v tom pomôže, ak na oslavy SNP predseda Národnej rady SR pošle náhradníka a premiérka odíde na gagy do Kremnice? Akosi náhodou sú tam aj jej priatelia na festivale humoru a satiry.
Ako sa majú cítiť pedagógovia, keď mesačná mzda tých, čo začínajú, by pre rodinu jedného z ministrov vystačila horko-ťažko na dva dni. A mzda toho, kto má dlhoročnú úspešnú prax, šéfovi parlamentu sotva na letenku, aby večeral v Salzburgu. Nie, nezávidím, no protiví sa mi, keď o tom povýšenecky a bezohľadne rozprávajú. Ako to má vnímať citlivý učiteľ, ktorý má v triede deti, o ktorých vie, že doma nemajú ani na raňajky?
Čo učiteľom do rokov s novou vládou zaželať? Dobré zdravie a snahu denne v sebe nachádzať silu odolať filozofii, že kde sa darí hlúposti a zlu, je hriechom konať múdro a poctivo. A ostatným neváhať vyjadrovať svoju mienku o veciach verejných, ktoré sa ich bytostne týkajú.