Megalománia víťazov
Komunálne voľby pre stranu Fidesz boli iba štandardnou záležitosťou, ktorú zvládla aj bez nákladnej kampane. V Budapešti len štyri obvody (z 23) a iba jedno župné mesto (z 23) - Segedín si uchovali nefideszovské vedenie. Výsledky v ostatných miestnych samosprávach prekonali aj dvojtretinové celoštátne voľby. Socialisti a liberáli prežili hotové Waterloo.
Malý záujem o voľby premiér Viktor Orbán komentoval lakonicky: „Ten kto prišiel, nás splnomocnil, a ten, kto zostal doma, nám udelil licenciu pokračovať v práci.“ Svet zatiaľ „prácu“ novej vlády nespozoroval. Bližší susedia iba tušia jej tiene, ktoré sa zakrátko ukážu.
Vláda z jasného výsledku volieb číta jediný odkaz. To, čo už začala produkovať, nie je proti niekomu, ale v prospech tých, pre ktorých sa zrodila slávna téza „národnej spolupráce“. Jednofarebné víťazstvo jednej strany je skôr historickou udalosťou, ktorá fanúšikov Fideszu usvedčuje vo viere, že naozaj sú tvorcami nového vývoja v strednej Európe.
Päťnásobný volebný víťaz (v rade za sebou) Gábor Demszky bol dvadsať rokov budapeštianskym primátorom. Teraz prehral a Orbán triumfálne ohlásil: „Maďarsko znovu dobylo hlavné mesto!“ Megalománia víťazov, alebo iba prezentácia prevahy politickej strany, ktorá nedokáže v Maďarsku už priznať ani česť či zásluhy porazeného?
Bratislava vďačí Demszkému za jeden z nových zvonov vo veži Katedrály sv. Martina. V roku 1999 zaň úspešne loboval prezident Rudolf Schuster. Ak Viedeň aj Praha prispeli k ozdobe chrámu, kde korunovali uhorských kráľov, potom, samozrejme, Budapešť nesmela zaváhať. Liberálna Budapešť, ktorá bola vždy aj protihabsburská, sa poponáhľala a bez váhania umožnila propagovať zašlú slávu monarchie aj spoza hraníc dnešného Maďarska. Odteraz sa ale bašta liberálov a socialistov stáva súčasťou „jednoty ostatku národa“. Konečne je opäť hlavným mestom Maďarska! Odvážne slová, ktoré Pešťania možno raz Viktorovi spočítajú.
Kabinet má za sebou už prvých sto dní, no doteraz nezverejňoval návrhy na bolestivé reformy. Až po veľkom triumfe v komunálnych voľbách stihol občanom premiér čo-to prezradiť. A myslel to naozaj vážne: „Už vieme, že tá ťažšia časť prichádza teraz… dokonca idú časy, keď si budeme myslieť, že to nedokážeme.“ Poslucháčov však paralelne kŕmil aj nádejou: „Nech sa stane hocičo, my skromne a pokorne vydržíme do konca.“
V Maďarsku, nie iba zdanlivo, ale reálne došlo k zmene paradigmy politického myslenia. Fidesz má v rukách absolútnu moc. Vládne prakticky bez opozície. Po dvojtretinovej parlamentnej žatve miestna politika je viac ako v deviatich desatinách v rukách vládnej strany.
U našich južných susedov odteraz platí, že ekonomické i politické úspechy či zlyhania pôjdu na vrub iba jedného subjektu. Neprajníci sú mimo hry. Nesedia ani na striedačke, lebo aj odtiaľ ich vyhnali. Či voliči zmysluplne udelili absolútnu moc teraz ešte obľúbenému Orbánovi, o tom Maďari budú špekulovať do nastávajúcich volieb.