Náš problém: Noví ľudia, rovnaký systém
Prichádzajú komunálne voľby a mnohí občania nespokojní s politickými garnitúrami ovládajúcimi samosprávy očakávajú, že sa po nich dočkajú vytúženej zmeny. V posledných rokoch sme však skôr svedkami toho, že voľby okrem krátkej chvíle nádeje mnoho neponúkajú.
Aj keď sa po nich objavia noví politici a političky, čoskoro zapadnú do rovnakých koľají ako ich predchodcovia. Často prijímajú opatrenia, pre ktoré by nikdy nezískali súhlas voličov, rokujú za zatvorenými dverami, podliehajú korupcii a v mene „pokroku“ ničia obyvateľom blízke hodnoty. Stávajú sa totiž súčasťou niečoho, čo ich aj pri najlepšej vôli ako jednotlivcov prevalcuje – súboru inštitúcií a pevne daných vzťahov, ktoré sú brzdou akejkoľvek skutočnej zmeny a zaručujú kontinuitu pre väčšinu občanov nevýhodného vládnutia. Natíska sa otázka, či by sme namiesto uvažovania o správnych kandidátoch skôr nemali uvažovať o lepšej podobe samosprávy.
K politikom a političkám, aj tým budúcim, by sme mali apriórne pristupovať s nedôverou. Nie preto, že by boli vybavení génom zla, ale preto, že vo svojich rukách koncentrujú moc, a tak sa môžu stať hrobármi demokracie. A jej základom predsa vždy bolo obmedzovanie a kontrola moci vládnucich.
Smutnou slovenskou realitou je, že politikov a političky po voľbách obmedzuje len vlastná morálka, deravé zákony a nefunkčné súdnictvo. Občania po vhodení hlasovacieho lístka do urny strácajú akúkoľvek možnosť priamej kontroly nad zvolenými a nemôžu ich ani odvolať. Zrátať im to môžu až o ďalšie štyri roky, po tom, čo príde k množstvu ťažko zvrátiteľných rozhodnutí. Súčasná demokracia je jednoducho veľmi krehká a zneužívanie moci sa aj preto stalo bežným javom.
Liek na tieto neduhy akoby sa núkal sám. Keďže sú výsledkom nedostatočnej kontroly verejnosti nad politikmi a političkami, odstrániť ich môže viac demokracie. Občania by nemali po voľbách zostávať v úlohe štatistov. Musia mať aj naďalej možnosť efektívne kontrolovať činnosť svojich zástupcov a zástupkýň a zúčastňovať sa na politických rozhodnutiach. Nefunkčnú zastupiteľskú demokraciu treba zmeniť na participatívnu, čím sa moc politikov a političiek obmedzí a „prerozdelí“ medzi ostatných občanov.
Dobre fungujúcim prvkom participatívnej demokracie sú participatívne rozpočty. O rozdelení prostriedkov pri ich vytváraní sa nerozhoduje zhora, ale na základe návrhov občanov zdola. Všade, kde sa zaviedli, pomohli znížiť korupciu a zlepšiť služby poskytované samosprávami. Výrazne rozširujú demokraciu, učia obyvateľov hospodáriť s obmedzenými zdrojmi, zvyšujú transparentnosť ich využívania, sú presnejším obrazom potrieb obyvateľov, prispievajú k ich aktivizácii a pomáhajú obnovovať pretrhané spoločenské väzby.
Pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami sa na Slovensku po prvý raz dostali do niekoľkých volebných programov. Téma participatívnej demokracie ožíva aj u nás a možno svitá nádej, že nebudeme musieť donekonečna len vymieňať kolieska v nefunkčnom súkolesí. Vydali by sme sa tak na cestu, ktorá je overená a prináša pozitívne výsledky.