Aký model pre poisťovne?
Neexistuje akademická zhoda, aký model organizácie platiteľov za zdravotnú starostlivosť je najlepší. Niektoré medzinárodné porovnania naznačujú, že monopolný systém môže mať lepšie výsledky zdravotného stavu, konkurencia poisťovní zasa môže priniesť vyššiu spokojnosť užívateľov. Slovenský v podstate duopol je kombináciou ich slabých stránok. Duplicita administratívy prináša nižšiu efektívnosť, chýbajúca konkurencia bráni rastu spokojnosti pacientov so službami.
Vláda má v princípe tri alternatívy. Môže sa rozhodnúť znížiť marže dvoch dominantných poisťovní reguláciou, podobne ako v sieťových odvetviach. Môže viac otvoriť trh a skúsiť zabezpečiť vyššiu konkurenciu. Teoreticky sa môže pokúsiť aj o radikálnu zmenu poistného trhu na systém jedného platiteľa.
V prvom prípade sú hlavnou prekážkou problémy spojené s reguláciou extrémne nejednotného výstupu (produkciu zdravotníctva je omnoho ťažšie zmerať než napríklad produkciu elektriny). V druhom prípade zasa chýbajúca politická dohoda tlačí na vysoké rizikové marže potenciálnych investorov. Tretia možnosť by znásobila súčasné právne a politické problémy spojené so zákazom rozdelenia zisku poisťovní, preto nie je v skutočnosti na stole.
Čo presne by si vyžadovali prvé dve možnosti? Pri regulácii nedokonalej konkurencie, ktorá vládne dnes, by aspoň do istej miery stanovoval ceny a iné zmluvné podmienky medzi poisťovňami a poskytovateľmi regulátor. Nástroj na to môže vzniknúť – často skloňované platby za diagnostickú skupinu (DRG). Ide o platobný mechanizmus, ktorý prideľuje každému prípadu hospitalizácie dopredu stanovený objem financií na základe diagnózy, poskytnutých výkonov, veku, pohlavia, prítomnosti iných ochorení či komplikácií, a ďalších pozorovateľných kritérií.
Inými slovami, zmluvy by neboli liberalizované, ale poisťovne by „platili podľa vzorca“. Predišlo by sa tým súčasnej situácii, keď niektoré nemocnice dostávajú za rovnaký štandardný výkon pri rovnakej diagnóze viac peňazí než iní poskytovatelia. Vyžadovalo by si to radikálne zlepšenie informačnej infraštruktúry sektora a kompetentného regulátora (Úrad pre dohľad) bez podozrení z prílišnej blízkosti niektorým účastníkom trhu. A súhlas poisťovní aj poskytovateľov s radikálnym zviazaním rúk vo vzájomných vzťahoch.
Druhá alternatíva je podmienená znížením koncentrácie trhu. Poisťovne by museli byť menšie a muselo by ich byť viac. Vláda môže zvýhodniť postavenie menších poisťovní diferencovaním limitu prevádzkových nákladov podľa ich veľkosti a zlepšiť existujúci systém vzájomnej kompenzácie nákladov drahých poistencov medzi poisťovňami. No skutočnou bariérou je skôr existujúca vysoká koncentrácia, potreba politických konexií a neistota týkajúca sa budúcnosti. Prilákať ďalších hráčov a znížiť koncentráciu trhu by sa pravdepodobne nepodarilo bez rozdelenia štátnej poisťovne.
Voľby, ktoré si vyžadujú zdravotné poisťovne, nie sú ľahké. V žiadnom prípade nepredstavujú bežnú údržbu. Nepomáha im ani sila zúčastnených obchodných záujmov, politická citlivosť zdravotníctva a prebiehajúce spory ohľadne obmedzení zisku. No nevyhneme sa im.
Najčítanejšie
-
-
-
-
-
Ekológia na slovenský spôsob: všetko sa musí zmeniť, aby sa nič nezmenilo
Komentáre | | pred 4 dňami | 1 -
-
-
-
-