Nedotknuteľné platy primátorov
Keď minulý rok na jar Igor Matovič ohlásil svoj „rodinný“ balíček, primátori a starostovia volali o pomoc. Návrhy ministra financií mali zaručene zruinovať samosprávy.
Pamätáme sa, že už na konci minulého roka nemalo byť na škôlky, školy, rôzne detské krúžky, športoviská, svietenie, kúrenie. Nestalo sa tak. Peniaze sa našli. Chápali sme primátorov a starostov, zvolebnievalo sa, v októbri žiadali ľudí, aby im opätovne dali svoj hlas. A Matovič bol ľahký a viditeľný terč. Vystúpiť proti nemu, označiť sa za obeť, vždy zabralo. Kto by to nevyužil?
A malo to ešte jednu nepopierateľnú výhodu: odvrátilo to zrak od skutočného bačovania v samotných obciach, zvlášť od odmien pre vedenie. Všetci sa pozeráme iba na platy poslancov v NR SR, nedovidíme už na platy ministrov, štátnych tajomníkov a manažérov verejných inštitúcií platených z našich daní. Boli by sme nemilo prekvapení, aké odmeny tam lietajú.
Rovnako tak v mestách. V krajských, okrem Žiliny, sa platy primátorov po voľbách a „nevyhnutnej“ valorizácii pri dvojcifernej inflácii šplhajú nad 7 000 eur. Uťahovanie opaskov? Diery v rozpočtoch? Zasmejme sa. Tých sedemtisíc nie je tabuľkových, začnú časť z celkovej sumy tvoria odmeny. Tie musí odklepnúť mestské zastupiteľstvo. Nuž a prečo by im mestskí poslanci, rovnako „nezávislí“, nepridali? V spoločnej kase sa vždy nájde, keď ide o „dobrú“ vec. Kríza, nekríza. Apropo, koľko berú takí mestskí poslanci?
Ani primátori menších miest netrpia chudobou a niekoľkotisícové odmeny sú samozrejmosťou. Rovnako tak v krajoch. Dokonca aj v menších obciach. V jednej v Sabinovskom okrese starostovi na účte každý mesiac pristane vyše päťtisíc eur.
Primátori, starostovia a župani robia iba to, čo im dovolíme. Prečo by si neprilepšili, keď neprotestujeme a doprajeme im? Nie je čas na zmenu?
