Utiahne televízia dva programy?
Obchodníka s dažďom pripomína minister kultúry Daniel Krajcer, keď hovorí, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu prinesie úspory aj kvalitný program. Veď napríklad najväčšie avizované šetrenie vznikne vypnutím rozhlasového vysielania na krátkych vlnách.
Podobne môžu obe verejnoprávne médiá spolunažívať pod jednou strechou i ako samostatné inštitúcie. Navyše úspory spochybňujú také plánované zmeny, ako je nová funkcia „megariaditeľa“ po zásahu prezidenta síce s okresaným, ale ešte stále dosť rozšafným platom, plus jeho dvaja zástupcovia, čo vlastne znamená finančné navýšenie o jedného riaditeľa.
Tiež je otázne, či naozaj ide o rýchle a razantné riešenie potápajúcej sa STV, pretože okrem zvetraného koberca sa nemedializoval žiadny iný zásadný problém SRo. To by malo logicky znamenať okamžité dosadenie krízového manažmentu v televízii a urgentné zastavenie zadlžovania, napríklad krátením vysielacieho času.
Naopak, stratová STV má prisľúbené milióny eur od štátu, teda od daňových poplatníkov, a na vyrovnanie tiež čaká jej enormný dlh. Ako dokonalý paradox vyznieva, že jej súčasný šéf je jedným z možných kandidátov na štatutára budúceho generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.
V pripravovanom megaprojekte má pôsobiť iba jedna zoštíhlená mediálna rada, čo na jednej strane ušetrí peniaze, no na druhej je už dopredu spochybnená jej odbornosť. Jej členovia totiž musia byť zrejme vševedkovia, aby dokázali kompetentne rozhodovať o takých rôznorodých inštitúciách. Otáznik naďalej visí aj nad jej ekonomizáciou či nad premršteným množstvom právnikov.
Neprávom sa prehliada informácia, že nové logo pripravovanej megainštitúcie má už Srbsko. Tiež je prekvapujúce, že doterajšie, rokmi zaužívané logá oboch verejnoprávnych médií sa tieto inštitúcie nesnažia zachovať.
Ich zlúčenie nerieši ani ďalší zásadný problém, a to možnosť politického ovplyvňovania vysielania. Naopak, presun voľby generálneho riaditeľa z Rady STV do parlamentu, ako aj novozavedené kompetencie mediálneho výboru tomu skôr napovedá. Ide o krok späť – na rozdiel od „starých“ demokracií, kde je verejnoprávnosť v rukách mediálnych rád, ktoré však nie sú kreované politickými stranami. Úlohou politikov by malo byť prijatie takého zákona, aby nemali na spravodajstvo a publicistiku vplyv.
V každom prípade verejnoprávne médiá sú nenahraditeľné a majú predstavovať akýsi protipól komerčným staniciam, ktoré na základe merania sledovanosti produkujú hlavne zábavu. Diktát peoplemetrov vyjadruje vplyv trhu, komerčných zákonov a podriadenie sa marketingu. Verejnoprávne médiá sú nezastupiteľné pre rozvoj kultúry, ktorá je ohrozená aj globalizačným glajchšaltovaním.
V tejto súvislosti sa ponúka zásadná otázka, či reorganizovaná STV dokáže spĺňať požiadavky verejnej služby až na dvoch okruhoch. Veď v minulosti, ale i súčasnosti sa orientuje tiež komerčným smerom a zároveň nemôže konkurovať množstvu komerčných televízií. Tým nakupovanie množstva filmov či 200-dielnych seriálov je plytvaním štátnymi peniazmi, ktoré by mali smerovať na domácu produkciu, skvalitnenie spravodajstva, investigatívnu žurnalistiku atď. Privatizácia jedného kanála STV by umožnila koncentrovať súčasné finančné prostriedky na spĺňanie a skvalitnenie jej verejnej služby.