Dočkáme sa vôbec reformy?
Súčasná vláda v očakávaniach zmien dostala nálepku reformná. Zatiaľ sa však k žiadnej kľúčovej reforme nedostala. Pritom najmä dôchodkový systém volá po podstatnej zmene. Žiaľ, mediálne vyjadrenia nezávislých odborníkov sa sústreďujú na zvýšenie dôchodkového veku ako jedinej alternatívy na postavenie paradigmy reformy.
Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied to zdôvodňuje aj predpokladaným nárastom veku dožitia nášho obyvateľstva v budúcnosti. Kým na Slovensku sa predpovedá pre mužov zvýšenie veku zo 70,9 z roku 2008 na neuveriteľných 82 v roku 2060, v Európskej únii by mal vzrásť zo súčasných 76 na 84,5 roka. Žeby túto skokovú zmenu oproti európskemu priemeru spôsobilo aj zázračné zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov, či presnejšie zdravotníctva? Napriek tomu, že sa transformácia tohto rezortu za posledné dve desaťročia veľmi dopredu nepohla?
Posun veku je iba najprimitívnejšie riešenie rovnice zo základnej školy. Ako lepší variant sa rysuje naviazanie dôchodkového veku na každoročne aktualizované štatistické parametre dožitia obyvateľstva – úmrtnostné tabuľky. Ale len pre prvý pilier dôchodkového sporenia.
Prečo by mali sporitelia v druhom pilieri dlhšie dotovať poplatkami hospodárenie dôchodkových správcovských spoločností iba preto, že nedosiahli nejaký definovaný vek? A potom by sa nemuseli ani dožiť výplaty dôchodkov zo svojich odvodov? Tu by mala platiť jednoduchá zásluhovosť: koľko si nasporíš, z takej sumy sa vypočíta dôchodok. Správcovské spoločnosti nie sú totiž charitatívne organizácie, ich akcionári očakávajú predovšetkým zisk.
To, že DSS ide o sporiteľov až v poslednom rade, dokázali realizovaním strát výpredajom akcií ešte pred účinnosťou tzv. Ficovej novely. Trh – žiaľ, pre sporiteľov – nakoniec ukázal krátkozrakosť tohto rozhodnutia, akciové indexy odvtedy viac-menej rastú. Akoby dlhopisy poskytovali istoty.
Aj na základe správania správcovských spoločností je v rámci reformy dôležité presné definovanie podmienok dávkových plánov budúcich predajcov súkromných dôchodkov. Ak si to zákonodarcovia ponechajú na poslednú chvíľu, môžu sa pomocou lobistov dopracovať k podobným fatálnym zmenám v prospech fondov ako v Českej republike, kde sa lobistom podarilo presadiť zmenu, že pri výpočte môžu používať úmrtnostné tabuľky štatistického úradu, ktoré si upravia podľa vlastného uváženia „s prihliadnutím na vývoj kmeňa sporiteľov".
V praxi takáto osudová zmena viedla k úprave veku dožitia aj o neuveriteľných jedenásť rokov (!) v neprospech sporiteľov, ktorí požiadajú o doživotný dôchodok. Aj preto je u našich západných susedov počet poberateľov dôchodkov z penzijných fondov minimálny. Českí zákonodarcovia to zdôvodňovali tým, že nechceli, aby sa fondy dostali do problémov, pretože na dôchodok si tam so štátnou podporou dobrovoľne šetrí „bohatšia a zdravšia časť obyvateľstva", pričom úmrtnostné tabuľky sú za celú populáciu. Koho teda vlastne poslanci zastupujú? Zdá sa, že lobisti sú úspešní na celom svete.
Čas prvých slovenských súkromných dôchodkov sa blíži. Správne nastavenie podmienok je alfou i omegou pre fungovanie a transparentnosť systému. Hádam si súčasní reformátori na tom dajú záležať. Teda ak im to rozhádaná parlamentná väčšina dovolí.