Epochálny obrat
Nemecká kancelárka Angela Merkelová, pôvodne vyštudovaná fyzička, dostala lekciu o tom, aká nebezpečná je jadrová energia. Koncom marca totiž jej Kresťanskodemokratická únia (CDU) zažila politické fiasko. Konzervatívnemu predsedovi krajinskej vlády Bádenska-Württemberska Stefanovi Mappusovi sa vo voľbách nepodarilo obhájiť svoj politický mandát a jeho nasledovníkom sa prekvapujúco stal zelený politik Wilfried Kretschmann.
Bohaté „Švábsko“ sa doteraz považovalo za spoľahlivé zázemie konzervatívcov. Z perspektívy kancelárky sa ešte horšie javí to, že liberáli z FDP, s ktorými vládne celému Nemecku, sa vo svojej „krajine pôvodu“ – Bádensku-Württembersku nedostali ani do krajinského parlamentu.
Politológovia označili tento politický obrat za epochálny. Pritom nejde ani o to, že Kretschmann bude prvým zeleným krajinským predsedom vlády. Napokon, v Nemecku už bolo viacero Zelených, ktorí dosiahli vysoké politické posty, napríklad bývalý minister zahraničných vecí Joschka Fischer.
Ide o prejav hlbokej nedôvery obyvateľstva k Merkelovej vláde. Veľa Nemcov si myslí, že koalícia konzervatívcov a liberálov reprezentuje zdedené spôsoby myslenia a konania, z ktorých sa nedokáže vymaniť.
To platí práve pre liberálov, ktorí v septembri 2009 dosiahli jeden z najlepších výsledkov vo svojej histórii, keď vo voľbách do nemeckého Bundestagu získali vyše 14 percent hlasov. Šéf liberálov Guido Westerwelle bol vtedy hviezdou. Nemcom sa zrejme páčilo, že im sľúbil výrazné zníženie daní. Teraz, po necelých dvoch rokoch, strana diskutuje o tom, kedy sa dnešného ministra zahraničných vecí konečne zbaví. To vyvoláva dojem politickej nedospelosti, ktorý sa následne prenáša aj na celú vládu.
Dobre to ilustruje náhla zmena postoja Merkelovej vlády voči jadrovej energetike po apokalypse v Japonsku. Kancelárka totiž nariadila okamžité vypnutie siedmich najstarších jadrových reaktorov, no pritom len minulý rok sa vláda uzniesla na predĺžení prevádzkovej doby jadrových reaktorov (predchádzajúca červeno-zelená vláda ich chcela odstaviť už v roku 2021). Moratórium má platiť počas nasledujúcich troch mesiacov. V tom čase sa majú uskutočniť komplexné kontroly technologickej bezpečnosti vo všetkých nemeckých atómových elektrárňach.
Odborníci kritizovali Merkelovú za to, že sa vláda uzniesla na údajne protiústavnom moratóriu. Liberálny minister hospodárstva Rainer Brüderle sa priznal, že uznesenie bolo motivované blížiacimi sa voľbami vo viacerých spolkových krajinách. Bývalý kancelár Helmut Kohl následne vyhlásil, že považuje Merkelovej reakciu za nebezpečnú, „lebo nemecké reaktory boli a sú najbezpečnejšie na svete“. Pritom treba brať do úvahy, že Merkelovú dlhé roky volali „Kohlovo dievča“. To nie sú dobré predpoklady na vecnú a najmä čestnú debatu. A takých príkladov je v súčasnej nemeckej politike veľa.
Hľadať príčiny úspechu Zelených iba v chybách politických protihráčov by však bolo zjednodušujúce. Treba si uvedomiť, že Zelení dnes stelesňujú postoje celej politickej generácie. Pôvodnú Stranu zelených založili v roku 1980. Vtedy ju Nemci zväčša považovali za „divokú skupinu“. Odvtedy však dospela na mnohých úrovniach. Najvýraznejší znak toho je, že dnes sa už nik nečuduje, ak konzervatívni politici uvažujú o spolupráci so Zelenými. Tým, že Zelení, na rozdiel od „monotematického“ Westerwelleho, dnes pôsobia rozmanite, stávajú sa zaujímavou alternatívou pre čoraz širšie spektrum voličov.