Arabské prelúdium
Na dominový kolaps arabských diktatúr sa väčšina z nás pozerá ako na vzdialenú televíznu drámu, ktorá sa týka ľudí od nás tisíce kilometrov a celé storočia vzdialených.
V skutočnosti je celý región laboratóriom aj našej budúcnosti. Bleskové zrútenie diktatúr v Tunisku, Egypte, Líbyi a časom i v Jemene, Sýrii a inde, či „bratskú“ vojenskú okupáciu Bahrajnu Saudskou Arábiou, mnohí interpretujú ako výraz túžby Arabov po slobode či priam po demokracii. V skutočnosti sú arabské revolúcie výrazom stupňujúcej sa biedy más.
Koncom minulého desaťročia sa dramaticky zhoršila sociálna situácia prudko rastúceho počtu obyvateľov. V mnohých arabských štátoch v dôsledku vyčerpávania zásob ropy a rastu jej domácej spotreby prudko klesli príjmy vlád. Rýchle vysychanie prílivu ropných peňazí im znemožnilo dotovať ceny potravín.
Všetky púštne krajiny od Maroka až po Omán dlhodobo dovážajú viac ako polovicu kalórií, čo zjedia. Tepelná vlna a sucho, ktoré v lete 2010 zdevastovalo úrodu v Rusku, vyhnali práve na jeseň a v zime svetové ceny potravín do rekordných výšok. Hlad vzápätí spustil jazmínové revolty.
Spomedzi všetkých štátov v severnej Afrike a na Blízkom východe len Egypt pri Níle a Sýria v povodí Eufratu produkujú významnejšie množstvo potravín a donedávna dokázali produkovať viac ako polovicu vlastnej spotreby. Práve v roku 2010 však príjmy Egypta z exportu ropy klesli prakticky na nulu. A Sýriu, Irak, Jordánsko aj Libanon drví od roku 2007 neúprosné sucho: zásoby dostupnej vody klesli na polovicu, piesočné búrky a púšť pohltili stovky donedávna prosperujúcich fariem a dedín.
Podľa nedávnej správy OSN vrhlo sucho do extrémnej chudoby a podvýživy dva až tri milióny sýrskych roľníkov. Pod tlakom biedy sa aj zdanlivo stabilný režim Bašara Asada začína otriasať. Pod guľkami armády padli prvé desiatky obetí, ale zdá sa, že streľba už stratila schopnosť zastrašiť zbedačených.
Ak arabskí diktátori poznali pojem ropný zlom, boli si vedomí jeho dôsledkov, a predsa sa naň nepripravovali. Pravdepodobne počítali s tým, že aj stenčujúci sa export ropy im zabezpečí dostatočné príjmy na dotovanie potravín. Prerátali sa v tom, že ľudia sa dokážu prispôsobiť, aj keď len s mimoriadne veľkými ťažkosťami, drahej rope, ba aj jej nedostatku. Nedokážu sa však prispôsobiť dlhému nedostatku potravín. Povedané zjednodušene, bez auta môžete prežiť celý život – bez jedla maximálne pár týždňov.
Je úplnou ilúziou veriť tomu, že to, čo sa dnes deje v tomto regióne, sa nás netýka. Stačí, aby sa revolúcia rozhorela v Saudskej Arábii a ropná kríza dopadne na Európu a Slovensko v priebehu pár dní, nanajvýš týždňov. Nebude mať nevyhnutne podobu hladu, ale určite prinesie prudký rast nezamestnanosti a chudoby a s nimi eldorádo pre politických populistov a extrémistov.
Ak budeme mať veľké šťastie, máme na adaptáciu na svet po ropnom zlome niekoľko málo rokov. Zdá sa však, že slovenskí politickí lídri, úplne jedno z ktorej strany pochádzajú, sú, pokiaľ ide o ropný zlom, rovnako nevzdelaní ako ich arabskí spolupútnici. Tak ako oni stavali mrakodrapy v púšťach, aj tí naši, nepoškvrnení poznaním, za miliardy eur stavajú rovnako márne pyramídy. Tak ako Arabi, aj oni strácajú vzácny čas, cenné zdroje a nič netušiac kopú svoje politické hroby.