Viac než kolaps dôvery
V civilizovanej Európe sa pozvoľna oslabuje moc volených parlamentov a demokratických vlád. Naopak, na váhe získavajú ratingové agentúry, penzijné fondy a ďalší hráči zo sveta ekonomiky. Dochádza k postupnej privatizácii verejných služieb a biznis sa pokúša podmaniť si aj politické strany.
V Českej republike sa už niekoľko rokov hovorí o kmotroch, veľrybároch a klientelistických sieťach. Podľahla im už nejedna regionálna organizácia veľkých strán. Boli sme tiež svedkami pokusov ministrov využiť svoj politický vplyv na prospech firiem, z ktorých prišli. Najznámejší bol prípad ministra dopravy Topolánkovej vlády Aleša Řebíčka a spoločnosti Viamont.
Celkom novým úkazom však je začlenenie politickej strany do ekonomického holdingu. To sa stalo najmenšej koaličnej strane Veci verejné, ktorej je neformálnym lídrom zakladateľ bezpečnostnej agentúry ABL, doteraz minister dopravy Vít Bárta. Niekoľko rokov staré záznamy dokumentujú snahu podnikateľa Bártu infiltrovať politický priestor a štátnu správu. Podarilo sa: osoby spojené s ABL stretávame na najrozličnejších poschodiach ministerstiev, v štátnych fondoch a vo firmách s účasťou štátu.
Ostré lakte jedného biznismena a čudné zázemie Vecí verejných sú ústrednou príčinou súčasnej českej vládnej krízy. Niektoré praktiky nie sú ochotní tolerovať ani ostrí chlapci z ODS a cynici zo Schwarzenbergovej strany TOP 09. Nehovoriac o tom, že problémy Vecí verejných súvisia so sliedením, tajnými nahrávkami, vyhrážkami a sklonmi zabezpečovať si lojalitu poslancov prostriedkami, ktoré Ústava ČR nepripúšťa.
Občania sa prestávajú orientovať v tom, čo je zámerná mystifikácia, čo bohapustá lož a čo pravda. V spoločnosti sa usádza nedôvera. Podľa prieskumov agentúry SC&C sa ľudia už pomaly nespoliehajú ani na očistné účinky predčasných parlamentných volieb. V nich by ostatne mohli tentoraz – po zdiskreditovaných bojovníkoch s dinosaurami a korupciou – zabodovať extrémistické formácie s neskrývaným populizmom a víziou vlády pevnej ruky.
Jediný významnejší hlas volajúci po predčasných voľbách patrí ľavicovej opozícii. Najmä sociálni demokrati by mohli napraviť nemastný-neslaný volebný výsledok z roku 2010. Na druhej strane teraz nie je ČSSD v ideálnej ekonomickej kondícii a na prípravu prepracovaného programu by sa jej ešte zišlo prinajmenšom niekoľko mesiacov.
ODS a Veciam verejným by predčasné voľby takmer iste priniesli trpké plody a ani úspech TOP 09 by nebol zaručený. Veď voliči nie sú zahrňovaní iba aférami, ale aj plánmi nepopulárnych reforiem, ktoré majú tendenciu obmedziť ich životnú úroveň.
Cesta k stabilizácii vládnej koalície bude ešte hrbolatá. Napriek tomu hodlá Nečasov tím kormidlovať štát ďalej, hoci bez vzájomného rešpektu a dôvery svojich členov, navyše pod rastúcim vplyvom nenásytného prezidenta.
Hanbu, ktorú si Václav Klaus v zahraničí spôsobil „nenápadným“ prisvojením si protokolárneho pera počas návštevy Čile, doma šikovne prekryl okázalými gestami na pozadí vládnej krízy, z ktorej najvarovnejšia je nevôľa vyhovieť premiérovej žiadosti o odvolaní dvoch ministrov, s ktorými nie je spokojný. Bitka všetkých proti všetkým pokračuje a ako jediný tmel slúži obava, čo by s rozvalinami českej politiky urobil rozčúlený volič.