Razantnejšie zmeny
Návrh novely Zákonníka práce vnímame ako zmenu, ktorá by mohla pomôcť vytvoreniu nových pracovných miest, ale v rozsahu, ktorý nie je vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu a dramaticky vysokú nezamestnanosť dostatočný. Návrh teda nie je dosť razantný. Preto dúfame, že sa nám na rokovaní vlády alebo v parlamente podarí presvedčiť, že je nevyhnutné prijať ďalšie zmeny.
Medzi nimi aj vypustenie ustanovenia, ktoré určuje podľa náročnosti práce šesť stupňov minimálnej mzdy. To iba deformuje trh práce a vytvára zbytočné administratívne náklady pre zamestnávateľov. Jeho podstatou je regulácia, aby napríklad špičkoví odborníci nemali mzdu nižšiu ako je dvojnásobok minimálnej mzdy. To je v praxi nepotrebné, úsmevné a zbytočné.
Trh treba spružniť
Takáto úprava núti zamestnávateľov vytvárať tabuľky, triedy a členenia zamestnancov. Odmeňovanie a nastavenie mzdových systémov by sa mali ponechať na jednotlivé firmy a na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Nevidí sa nám ani návrh regulácie pre agentúry dočasného zamestnania, podľa ktorého by agentúrni zamestnanci mohli pre jedného užívateľského zamestnávateľa pracovať počas troch rokov najviac tri razy. Rovnako to smeruje proti spružneniu trhu práce a vytváraniu nových pracovných miest.
Ako zbytočné ustanovenie vidíme zákaz vytvárania pracovného miesta, ktoré sa z organizačných dôvodov zrušilo, skôr ako po uplynutí dvoch mesiacov. Situácia v oblasti získania zákaziek pre firmy sa veľmi rýchlo mení, preto sme presvedčení, že tento paragraf nepatrí do novodobého Zákonníka práce.
Ako znížiť nezamestnanosť
Pre zníženie nezamestnanosti považujeme za nevyhnutné aj možnosť skončenia pracovného pomeru s poberateľom starobného dôchodku výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Tým by sme docielili rýchlejšie začlenenie do pracovného procesu najmä absolventov škôl, ktorých nezamestnanosť je alarmujúco vysoká.
Nejde nám o automatické skončenie pracovného pomeru pri vzniku nároku na dôchodkovú dávku, ako to bolo v minulosti. Mnohí starší zamestnanci sú totiž pre spoločnosť nenahraditeľní. Zamestnávateľ by však mal dostať priestor, ak je to účelné, napríklad zamestnávať viac absolventov a mladých ľudí.
Ako problém tiež vidíme nedostatočné zakotvenie podmienky povinnej reprezentatívnosti pre pôsobenie odborárskych zástupcov zamestnancov. Kritériá na vznik a pôsobenie zamestnaneckých rád sú nastavené a podmienené úrovňou najmenej 50-percentnej podpory zamestnancov.
Pri odboroch podobná hranica neexistuje. Sme za zavedenie limitu aspoň 25-percentnej podpory alebo súhlasu zamestnancov s pôsobením odborovej organizácie vo firme a s jej zastupovaním všetkých zamestnancov. Zvýšilo by to kvalitu činnosti a mandát odborov pri vyjednávaní so zamestnávateľom.
Proti zneužívaniu zákonníka
V praxi sa ukazuje ako problém nadmerné užívanie alebo v niektorých prípadoch zneužívanie inštitútu prekážok v práci zamestnancami, konkrétne pri ošetrení a vyšetrení, kde je po sedem dní plateného voľna v roku. To znevýhodňuje nielen zamestnávateľa, ale i tých pracovníkov, ktorí používajú tento inštitút iba na účel, na ktorý sa skutočne ustanovil. Často sa, žiaľ, zneužíva ako ďalšia dovolenka.
Navrhujeme preto, aby zákonník nenariaďoval v týchto prípadoch zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi plnú náhradu mzdy, ale iba povinnosť uvoľniť ho na stanovený čas. Pracovné zmluvy, podnikové alebo odvetvové kolektívne zmluvy môžu umožniť aj preplácanie. No nesúhlasíme, aby to bolo zo zákona povinné pre všetkých.