Riadený bankrot Grécka?
Grécko si na medzinárodných trhoch nedokáže za seriózny úrok požičať peniaze na splatenie svojich záväzkov. Dvojciferné úroky pripomínajú neliečený vysoký krvný tlak - prudko zvyšujú riziko štátneho bankrotu v pravom zmysle slova, ktorý sme v ČSR zažili v roku 1953, alebo napríklad v Argentíne v roku 2001.
Vtedy ľudia v priebehu krátkeho času prišli o svoje usporené peniaze, buď ich zmrazením a zoštátnením, alebo rôznymi opatreniami sa ich kúpna sila prudko zníži.
Grécky scenár riadeného bankrotu by mohol prebiehať tak, že všetky splatné dlhopisy by boli vymenené za „reštrukturalizované“ nové dlhopisy s výrazne nižším úrokom. Veritelia by pri splatnosti svojich pohľadávok z dlhopisov nedostali vyplatenú nominálnu hodnotu (istinu), ale Grécko by im vnútilo prijať nové dlhopisy s extrémne dlhou lehotou splatnosti. Ak by ich chceli predať, trh by, samozrejme, vyžadoval vyššiu sadzbu, čím by sa nové dlhopisy obchodovali hlboko pod nominálnu cenu už pri primárnej emisii. Poškodené by boli najmä penzijné fondy a banky, ktoré držia vo svojich portfóliách veľké množstvo týchto štátnych cenných papierov.
Grécko by sa zachovalo ako džentlmen, ktorý nikomu nezostal nič dlžný, pričom veritelia by prišli o značnú časť svojich investícií. Toto riešenie by mohlo byť prijateľnejšie ako názory niektorých ekonómov o tom, že Grécko potrebuje odpustiť v rámci riadeného bankrotu časť dlhov na to, aby bolo schopné splatiť zvyšok svojich obrovských dlhov. Variant riešenia v podobe dlhopisov s dampingovo nízkym úrokom by pomohol Helénskej republike nadýchnuť sa tak, aby zvládla obsluhu svojich doterajších dlhov, najmä splácania úrokov z nich. Je totiž verejným tajomstvom, že žiadna krajina ešte svoje dlhy nesplatila a pokiaľ klesal jej dlh, dialo sa tak iba v pomere k HDP. Priame škrtanie (redukcia) dlhov odpísaným dohodnutej výšky ich istiny tiež neumožňuje zabezpečenie dodržiavania podmienok štrukturálnych reforiem gréckej ekonomiky.
Vo všeobecnosti ak verejný dlh štátu klesá, ide tak iba o jeho pomer k HDP. Málokto si uvedomí, že o splácaní istiny štáty ani neuvažujú. Výnimky, samozrejme, existujú vtedy, keď krajina hospodári s prebytkom verejných financií.
Veritelia gréckych dlhopisov po reštrukturalizácii dlhov nebudú môcť profitovať z vysokých úrokov, ktoré im tieto cenné papiere prinášajú na úkor zdrojov z EÚ. Vystúpenie Grécka z eurozóny nie je reálne, pretože by znamenalo obrovské transfery eur z Grécka do zahraničia, ktoré by ohrozili celý tamojší bankový systém. Nehovoriac o výraznom zvýšení štátneho dlhu v pomere k HDP. Už dnes sa hovorí o tom, že obyvatelia veľa peňazí v obavách pred nahradením eura novou drachmou previezli do susedného Bulharska a uložili tam na svoje novozriadené kontá.
Riadený štátny bankrot Grécka je určite lepší ako pokračovanie súčasnej letargie a plátanie chýbajúcej dôvery trhov eurovalmi a inými umelými zásahmi. Zaujímavé by bolo vedieť, aké možnosti majú grécke firmy pri požiadavke na financovanie svojich aktivít. Ekonomika bez úverov totiž nemôže fungovať, podobne ako organizmus bez krvného obehu a bez kyslíka.
Odborná diskusia a návrh na reštrukturalizáciu gréckych dlhov bez hypotéz o vystúpení Grécka z eurozóny by boli v dnešnej situácii asi najlepším liekom na ozdravenie celej eurozóny, a to bez polemík o tom, kto na koho dopláca.