Nezmyselný návrh
Ministerstvo školstva zverejnilo vecný zámer novely zákona, ktorej ústredným motívom je zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, ako aj časti výskumu na Slovensku. Žiaľ, tam sa dobré zámery končia a nahrádzajú ich zlé návrhy.
Ministerstvo školstva zverejnilo vecný zámer novely zákona, ktorej ústredným motívom je zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, ako aj časti výskumu na Slovensku. Žiaľ, tam sa dobré zámery končia a nahrádzajú ich zlé návrhy.
Medzi hlavné omyly predloženého dokumentu patrí zrušenie členenia vysokých škôl na univerzity, odborné a nezaradené vysoké školy, uvoľnenie akreditačného procesu a spoplatnenie ďalšieho typu štúdia. Mohli by sme pokračovať aj inými príkladmi, ale tieto tri sú pre celý projekt tzv. veľkej reformy dosť reprezentatívne.
Komplexná akreditácia chcela rozdeliť vysoké školy na Slovensku do troch kategórií. Tým malo dôjsť k spravodlivejšiemu rozdeleniu peňazí podľa kvalitatívnych parametrov, aj keď sa tak v reálnom živote nestalo. Ústup od úplnej akreditácie a od členenia vysokých znamená aj krok späť od filozofie financovania vzdelávania na základe kvality.
Omnoho lepšie by bolo, keby sa v praxi uplatňovalo prerozdeľovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu v rámci členenia jednotlivých typov vysokých škôl. To by si však vyžadovalo viac práce. Ministerstvo sa preto rozhodlo pre na prvý pohľad jednoduchší, ale nič neriešiaci návrh: školy sa budú naďalej financovať najmä podľa počtu študentov. To ich motivuje prijímať čo najviac mladých ľudí a každá z nich sa bude bez ohľadu na svoju kvalitu môcť pýšiť titulom univerzita.
Rezort školstva navrhuje, aby sa akreditácia udeľovala na študijný odbor, a nie iba na študijný program, ako to bolo doteraz. Okrem toho, že kvalitné programy môžu doplatiť na nekvalitné v prípade odobratia akreditácie celého odboru, prichádza do úvahy aj opačný scenár. Fakulty si budú môcť v rámci akreditovaných študijných odborov voľne vytvárať študijné programy, hoci akokoľvek nezmyselné pre prax či akademickú kultúru. Čoskoro sa teda dočkáme programov typu „manažment aplikovaného letného turizmu pri mori“, keďže samotné študijné programy podliehať akreditácii nebudú.
Ďalšou perličkou je spoplatnenie vzdelávania v cudzom jazyku. Tým sa má podľa navrhovateľov zvýšiť kvalita študijných programov v iných jazykoch a prilákať viac záujemcov zo zahraničia. Ide o absurdnú domnienku.
Slovensko plače, že najlepší mladí ľudia odchádzajú do cudziny, a namiesto toho, aby sme ich motivovali, aby ostali doma či lákali kvalitných zahraničných študentov, spoplatníme im štúdium v cudzom jazyku. Pritom sa tvárime, že ide o nadštandard, čo je však dnes nezmysel. Popri nedávnom plošnom spoplatnení všetkých externistov ministerstvo školstva plazivo zavádza poplatky, ktoré v žiadnom prípade nezvýšia kvalitu štúdia, iba znížia jeho dostupnosť.
Napriek tomu, že hlavným cieľom novely má byť zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, ignoruje základné problémy. Nerieši totiž extrémny počet škôl, naopak, poľavuje nároky na ich akreditáciu a fungovanie. Navyše obchádza zle nastavené financovanie vysokých škôl podľa počtu poslucháčov.
Garanciou zvýšenia kvality vzdelávania teda majú byť iba technické zmeny v procese akreditácie, uvoľňovanie požiadaviek na kategorizáciu vysokých škôl a začiatok procesu spoplatňovania štúdia. Návrhy, ktoré neprinášajú nič nové, a dovolíme si tvrdiť, že ani veľa pozitívneho. Najlepším riešením by bolo, keby kompetentní zabránili prijatiu ďalšej nezmyselnej novely.