Zápas o pravidlá
Na Slovensku sa po viacerých rokoch znova stala predmetom ostrého politického sporu časť základných pravidiel verejného života - právna úprava obsadzovania veľkej skupiny verejných funkcií.
Symbolom boja o normy regulujúce verejný život sa stalo, či sa má nový generálny prokurátor vyberať v Národnej rade verejným, alebo tajným hlasovaním.
Nejde tu o pokus o premyslenú reformu rozhodovacích procesov v parlamente, ale o snahu zabrániť za každú cenu zvoleniu konkrétnej osoby. Figovým listom zakrývajúcim nahotu motívu prechodu od osvedčeného demokratického mechanizmu tajnej voľby (tajného hlasovania o personálnych otázkach) k populistickému a menej demokratickému verejnému hlasovaniu sa stalo jeho zovšeobecnenie na voľby ďalších funkcionárov, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Menšiu pozornosť neprávnickej verejnosti pritiahli zmeny pravidiel výberu nových sudcov a prokurátorov. Vzbudili však odpor priamo zainteresovaných. Mediálne prestrelky medzi ministerkou spravodlivosti a Súdnou radou o tejto otázke spochybňujú stabilitu justície, ktorá má stáť mimo politického zápasu.
Dočasná väčšina v Národnej rade (každá parlamentná väčšina i opozícia sú v demokracii len dočasné) sa pokúša proti vôli väčšiny sudcov a prokurátorov a v spore so súčasnou opozíciou zásadne zmeniť pravidlá vstupu medzi sudcov a prokurátorov i obsadzovania vedúcich funkcií v justícii. To znamená, že predmetom politického boja sa stali pravidlá riešenia personálnych otázok tej vetvy verejnej moci, ktorá má byť nestranícka.
Programové vyhlásenie vlády obsahovalo zaujímavý zámer prijať nový volebný kódex, ktorý by zjednotil súčasných päť volebných zákonov. Táto myšlienka stojí za uváženie a diskusiu. Lenže práve pokus o diskusiu a hľadanie konsenzu dosiaľ chýbajú. Pôvodný plán pripraviť prvý návrh volebného kódexu do roka sa zrejme nedodrží, lebo zatiaľ o ňom nepočuť. Predĺženie práce však môže prospieť jeho kvalite.
Príprava volebného kódexu bez účasti opozície a odbornej verejnosti spochybňuje vážnosť úmyslu vládnej väčšiny usilovať sa v tejto veci o konsenzus. Predstava, že sa opozícia v parlamente vyjadrí a bude jej dovolené návrh podporiť, ignoruje zložitosť a význam volebných zákonov v demokracii.
Písanie textu volebného kódexu je úlohou pre nemnohých špecializovaných a skúsených právnikov, ale oni potrebujú obsahové (politické) zadanie, napríklad o počtoch volebných obvodov, zložení volebných komisií, dĺžke volebnej kampane a prípadnej možnosti elektronického hlasovania.
Po spracovaní paragrafovaného návrhu kódexu už bude ťažké zasiahnuť do jeho koncepcie a pokus zmeniť jeho zásady bude blízky jeho odmietnutiu. Preto bolo a hádam ešte stále je potrebné, aby parlamentná väčšina i opozícia spoločne spracovali základy prípadného nového volebného zákonodarstva, čiže nových pravidiel svojho súperenia. Pred zámerom prijať volebný kódex proti opozícii má v demokracii prednosť zachovanie súčasného stavu, ktorý napriek určitým nedostatkom zabezpečuje dôveryhodné demokratické voľby.
Stabilné demokracie fungujú a riešia problémy spoločnosti podľa vopred známych pravidiel, ktoré sa menia iba zriedka a na základe širokého konsenzu. Pokus využiť parlamentnú väčšinu na reformu zásadných pravidiel verejného života charakterizoval u nás 90. roky minulého storočia a signalizuje vratkosť demokracie.