Vláda bez profilu
Polovica Slovenska je z povolebného vývoja sklamaná, tvrdí prieskum. Smola pre vládu, že sklamaná je aj polovica jej prívržencov. Premiérka je slabá, vláda nemá lídra, preto panuje permanentná nezhoda. Vláda rieši zástupné témy, kopí prešľapy, Smer má voľné pole pre kritiku od rána do večera... O praktických či taktických chybách vlády by sa dalo hovoriť dlho. Priradiť k nim treba dve zlyhania z oblasti prezentácie.
Jedno z pravidiel úspešnej komunikácie znie: definuj seba, skôr ako ťa zadefinuje druhý. Aspoň to sa vládne strany mohli naučiť od Roberta Fica. Ten hneď po nástupe k moci zrušil dvadsaťkorunáčky u lekára, zastavil privatizáciu, sebavedome odbil tlaky zahraničia proti zloženiu vlády a pokračoval s radom silných symbolických a reálnych krokov, ktoré zafixovali profil sociálne a národne orientovanej vlády.
Takýto postup má opodstatnenie v biológii ľudského vnímania, ktoré funguje tak, že akúkoľvek novú informáciu interpretuje cez filter existujúcich predstáv, stereotypov a to v drvivej miere podvedome, reflexívne, automaticky. Len takto je ľudské vnímanie schopné spracovať pretlak informácií, ktorému sme vystavení.
Neurológia hovorí, že z 11 miliónov bitov informácií, ktoré ľudské telo cez päť zmyslov vníma za sekundu, iba 50 vie spracovať vedome. Ostatné vyhodnocuje podvedome, automaticky.
To sa týka aj politiky. Keď sa politikovi či vláde podarí za prvé mesiace zafixovať svoj cieľový profil, je na dobrej ceste k úspechu, pretože všetky ostatné aj rušivé faktory sa podvedome interpretujú cez tento filter. Ak si spätne prebehneme uplynulý rok a hlavné témy, ktorými svojich voličov zamestnávala koalícia, aký svoj profil tým tvorila a ako napĺňa očakávania svojich voličov, sme bližšie k pochopeniu ich sklamania.
Čo priamo súvisí s druhým zlyhaním koalície je jej neschopnosť koordinovanej komunikácie svojho základného profilu. Nejde o akýsi reklamný slogan, ale o nevyhnutnosť, bez ktorej akýkoľvek subjekt jeho publikum v záplave iných informácií a rušivých vnemov nevie rozpoznať a správne spracovať informácie. Keď takýto profil, ktorý je aj vyjadrením základnej filozofie, subjektu chýba, nevie si publikum spojiť jeho kroky do jedného uceleného obrazu, predstavy, ktorá formuje vnímanie ostatných informácií o subjekte.
Preto sa musí takýto profil upevňovať dennodennou praktickou politikou a komunikáciou. Jednoducho povedané, pravicový volič je z vlády sklamaný aj preto, lebo ju nevie čítať. Koalícia pol roka volila generálneho prokurátora, zvyšovala dane živnostníkom, ustavične riešila vnútorné nezhody, kauzám sa tiež nevyhla. Akosi tu nenachádza základnú filozofiu, o čom táto vláda je.
Keď ideme do histórie, Mečiarove vlády boli o slovenskej ceste, prvá Dzurindova o integrácii, druhá reformná, Ficova bola sociálna a národná. A Radičovej? Za prvý rok je to najmä vláda neustálej nezhody. Ešte horšie pre koalíciu je, že žiadna užšia koordinácia sa na obzore nečrtá.
Ak sa strany dostávajú k hranici zvoliteľnosti, niektoré sa potrebujú zviditeľniť na naštartovanie svojej existencie. Preto im pud sebazáchovy velí riešiť prednostne vlastný verejný obraz. A tak tu máme každý týždeň nový návrh niektorej z koaličných strán, samozrejme, popierajúci ten, ktorý už vláda prijala.
Takto sa jasne rozpoznateľný profil vlády tvorí ťažko. Nehovoriac o tom, že proti sebe má súpera, pre ktorého je koordinované posolstvo úplnou samozrejmosťou a ktorému vláda svojou politikou umožňuje naďalej upevňovať už i tak dostatočne zafixovaný a populárny profil.