Nerovné vzťahy
Prostredníctvom Zákonníka práce by mal náš štát zabezpečovať systém základných sociálnych práv zamestnancov, ktoré im garantuje Ústava SR a medzinárodné normy.
Vrátane dôstojnej práce, ochrany života a zdravia či primeraného a spravodlivého odmeňovania. Novela tohto mimoriadne dôležitého zákona, za ktorú sa 13. júla postavilo mimochodom menej ako 75 poslancov, to však nezaručuje.
Zákonník ako celok neodôvodnene a zásadne zhoršuje pracovnoprávne postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a výrazne znižuje ich ochranu voči zamestnávateľom. Niektoré ustanovenia dokonca vyvolávajú odôvodnené pochybnosti, že sú protiústavné.
Zamestnávatelia presadzovali predovšetkým vyššiu flexibilitu, ktorá by mala podľa nich prispieť k zvýšeniu zamestnanosti. Doterajšia prax však ukázala, že časť zamestnávateľov by si rada pod rúškom flexibility uvoľnila ruky najmä pri prepúšťaní a rozhodovaní nad osudmi ľudí.
Príčinou zvyšovania nezamestnanosti nie je zákonník. Ten ani nezamedzuje konkurencieschopnosť podnikania. Podstatnejšími príčinami nedobrého podnikateľského prostredia sú zlá vymáhateľnosť práva, korupcia, netransparentné verejné obstarávanie, ako aj choré finančné toky – druhotná platobná neschopnosť.
Hoci sa v novele podarilo zachovať minimálne mzdové nároky, nájde sa v nej veľa paragrafov, s ktorými odborári nemôžu súhlasiť. Napríklad reťazenie pracovného pomeru, zhoršenie podmienok pri hromadnom prepúšťaní a pri náhrade mzdy za neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ďalej ide o zníženie ochrany ľudí pri prepúšťaní, zrušenie súbehu výpovede a odstupného alebo zvýšenie týždenného limitu pracovného času a nariadenej nadčasovej práce. To je v rozpore s požiadavkami na zosúladenie pracovného a rodinného života a negatívne ovplyvňuje zamestnanosť.
Novela síce posilňuje flexibilitu, ale na úkor „flexiistoty“ zamestnanca. Pomer limitovaný dĺžkou trvania mu poskytuje menšiu mieru ochranných prvkov a spôsobuje dlhú právnu neistotu pri obnovovaní pracovného pomeru.
Neprijateľné sú pre nás aj ustanovenia, ktoré sa týkajú okliešťovania práv odborov. Predsa základnou funkciou odborových organizácií je ochrana hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov a ich zastupovanie vo vzťahoch k zamestnávateľovi. Schválené ustanovenie o povinnosti odborovej organizácie, aby preukázala, že sa najmenej 30 percent zamestnancov danej firmy organizuje v odboroch, je podľa nášho názoru v rozpore s ústavou. Ide totiž o neodôvodnené obmedzenie činnosť odborov. Preukazovanie členstva v nich je v rozpore s povinnosťami týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.
KOZ požiadala prezidenta Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal zákon z 13. júla 2011 a vrátil ho Národnej rade na opätovné prerokovanie. Vyzvali sme aj poslancov, aby sa v našom mene obrátili na Ústavný súd. Prostredníctvom listov žiadame o pomoc i Medzinárodnú organizáciu práce a Európsku odborovú konfederáciu.
Podľa odborov parlament schválil zákon vypracovaný bez hlbšej analýzy platnej právnej úpravy a bez objektívneho posúdenia existujúcich podmienok zamestnávania. Z jednotlivých ustanovení najmä v súvislosti s prijímaním či „zbavovaním sa“ zamestnanca, ale aj pri ochrane jeho zdravia a niektorých nárokoch vyplýva, že prijatý pracovnoprávny kódex skôr obhajuje ciele a záujmy kapitálu a prenáša riziká podnikania na zamestnanca. A to je v rozpore i s programovým vyhlásením terajšej vlády, v ktorom sa zdôrazňuje udržanie a zvýšenie kvality života občanov.