Maďarský stroj času
Cestovanie v čase pre teoretických fyzikov nie je nezmyslom, hoci technická realizácia takého stroja zostáva na stránkach sci-fi literatúry. Bývalý minister Ján Kubiš v komentári Smutná vizitka vládnutia (14. 7.) píše, že dôsledky pasívnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky "si ponesieme, až sa naplno začnú prejavovať dôsledky nacionalistickej veľkomaďarskej politiky premiéra Viktora Orbána".
To nabáda k uvažovaniu o tom, že v čom a ako sa dôsledky maďarskej národnej politiky začnú naplno na Slovensku prejavovať. Nebijeme zbytočne na poplach?
Pre odpoveď sa treba vrátiť k tohtoročnému Veľkonočnému pondelku a uvedomiť si, čo všetko sa podpisom prezidenta Pála Schmitta pod dokumentom Veľkonočná ústava Maďarska udialo. Schmitt vtedy do televíznych kamier okrem iného povedal: „Táto Veľkonočná ústava je iba preddavkom ku vzkrieseniu Maďarska.“
V ten istý deň Maďarská televízia zaradila do svojho programu film režiséra Gábora Koltaya Vráťte mi moje hory! Snímka je o živote sedmohradského spisovateľa Alberta Wassa, ktorý román s rovnakým titulom napísal v roku 1949. Dielo vyšlo aj v nemčine a angličtine. Wass stvárnil iredentu umelecky a nastúpil do „stroja času“ s vierou, že na ceste do minulosti vystúpi v niekdajšom historickom Uhorsku. V apríli tohto roka vzlietol do minulosti aj maďarský prezident spolu so svojou dvojtretinovou straníckou posádkou v parlamente. Ktovie, kde a kedy pristanú?
Prezidentov preddavok vtedy Slovákov nezaujal. Ktovie prečo? Slovenská vláda sa uspokojila predpoveďou politológov, že národná rétorika v súčasnej Európe už nemá budúcnosť. Nakoniec, o akom vzkriesení sa hovorí za Dunajom? Či možno štáty oživiť dikciou zákona?
Maďari však svojou novou ústavou pripravujú akúsi pristávaciu dráhu. Republiku zmenili na Maďarsko/Uhorsko. Tušíme, čo to znamená? Naši južní susedia zmenili názov svojho štátu už niekoľkokrát. Či to bola Maďarská republika rád (1919), Maďarské kráľovstvo (1920), Maďarská ľudová republika (1949) alebo Maďarská republika (1989) – vždy nimi de facto i de iure potvrdzovali aj potrianonské hranice, ktoré po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie zostali „okyptené“.
Preto teraz svetu pripomínajú, že maďarský štát od roku 1918 nie je totožný s maďarským národom. Z tejto tézy sa odvíja aj iritujúci výrok štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha: „Maďarský štát je jediným štátom na svete, ktorý susedí sám so sebou.“
Veľkonočná ústava tento stav chce zmeniť. Od nadobudnutia jej platnosti „každý Maďar“ sa stáva súčasťou maďarského národa. Ak to od roku 2012 bude naozaj, potom Maďarsko môže expandovať všade tam, kde Maďari žijú. A tých, samozrejme, nájde najmä u svojich susedov.
Základný zákon Maďarov bezprecedentne otvára problém iredentizmu. Štatút dvojakého občianstva s volebným právom bude účinným nástrojom pre ich reintegráciu v Karpatskej kotline. Kultúrne, politicky aj územne.
Problémom občiansky a liberálne orientovaných demokratov na Slovensku je tristná otázka: „Prekáža nám maďarský iredentizmus?“
Predpokladám, že naša vláda, a najmä jej rezort zahraničných vecí sleduje vývoj udalostí v Rumunsku. Sedmohradskí Maďari pripravujú európske referendum o autonómii Sikulskej krajiny. Referendum o zmene územno-právneho usporiadania regiónu umožňuje Lisabonská zmluva. Jeho výsledok Európska únia zaradí do svojej agendy za predpokladu, ak sa zaň v siedmich členských štátoch vysloví pozitívne prinajmenšom jeden milión Európanov. Podpisy sa začali zbierať.